Sedemnásta konferencia OSN o boji proti rozširovaniu púští sa otvára v mongolskom Ulanbátare a jej hlavnou úlohou bude rozdeliť 12 miliárd dolárov krajinám, ktoré najviac trápi sucho a degradácia pôdy. Ako píše denník Guardian, ide o zmluvu, ktorá bola tri desaťročia najmenej sledovaná z trojice dohôd podpísaných na summite Zeme v Rio de Janeiro.
Dohovor vznikol v roku 1992 spolu s klimatickou rámcovou zmluvou a s dohodou o biologickej rozmanitosti. Kým prvá dala vzniknúť Parížskej dohode a druhá cieľom na ochranu druhov, tá o pôde zostala v tieni a posun pri nej bol celkom malý. Rokovania potrvajú až do 28. augusta.
Prečo sa o pôdu zrazu bojuje
Zmenu neurobili diplomati, ale úroda. Severná polovica planéty prežíva rok, ktorý môže skončiť ako najteplejší v histórii meraní, s požiarmi v Severnej Amerike aj Európe. Krajiny sa pripravujú na rast cien potravín po tom, čo rekordné teplo a nedostatok vody poškodili zber.
Svetový program potravín zároveň predpokladá, že vznikajúce super El Niño môže k hladu dotiahnuť ďalších 50 miliónov ľudí. Výkonná tajomníčka dohovoru, Yasmine Fouad, to zhrnula tak, že v centre celej diskusie je potravinová bezpečnosť: čím viac pôdy sa obnoví, tým viac je na čom pestovať.
Peniaze sú prvýkrát na stole
Jadrom rokovaní je uvedenie Rijádskeho globálneho partnerstva pre odolnosť proti suchu do praxe. Vzniklo v roku 2024 a krajiny aj inštitúcie v ňom prisľúbili spomínaných dvanásť miliárd rozložených na sedem rokov pre 74 postihnutých krajín. Doteraz boli takéto iniciatívy slabo financované a zle riadené.
Suma pritom stále nie je veľká. Podľa vlastných odhadov dohovoru by na obnovu degradovanej pôdy, zastavenie púští a ochranu pred suchom bolo do konca desaťročia potrebných približne 2,6 bilióna dolárov. Prisľúbená čiastka je teda skôr začiatok než riešenie.
Viac než 70 krajín už predložilo plány zvládania sucha a Fouad hovorí, že teraz ich treba premeniť na projekty, ktoré sa naozaj postavia. V praxi to znamená úspornejšie zavlažovanie, odrody odolnejšie voči suchu a kvalitnejšie zádržné nádrže na dažďovú vodu pre farmárov.
Celá suma je zatiaľ vyčíslená len z verejných zdrojov. Zaujímavé je, kto ju tlačí: Saudská Arábia, ktorá roky blokovala akúkoľvek zmienku o fosílnych palivách na klimatických rokovaniach, je tu nadšeným podporovateľom a hostila predošlý summit COP16 v Rijáde. Členom dohovoru zostali aj Spojené štáty, hoci z Parížskej dohody vystúpili.
Mohlo by vás zaujímať:
- Apríl 2026 bol najsuchší za posledných 145 rokov. Slovensko trápi rekordné sucho
- Solárne panely nad rybníkmi: Naraz riešia teplo, sucho aj peniaze
- Vie lepšie písať AI alebo uznávaný spisovateľ? Obrovský výskum ukazuje tvrdú realitu a predsudky
Pre bohaté krajiny je to rozprava o solidarite, no nemusí ňou zostať. Lily Maxwell-Lwin z holandskej organizácie Commonland argumentuje, že degradovaná pôda v zahraničí je priamou hrozbou pre ich vlastnú potravinovú bezpečnosť, migračný tlak aj odolnosť dodávateľských sietí. Sledovať sa preto oplatí niečo konkrétnejšie než záverečné komuniké: či sa z plánov stanú podpísané projekty a či k verejným peniazom pribudnú súkromné. Fouad menuje potravinárske a textilné firmy, ktoré bez vody a úrod nefungujú. Zatiaľ neprisľúbili nič.
