Nová štúdia však tvrdí, že práve toto vyžieranie môže v konečnom dôsledku pomáhať klíme: morské trávy potom viažu viac uhlíka a viac ho zostáva aj v sedimentoch. Téme sa venoval portál Happy Eco News.
Morská tráva je malá, no ukladá veľa
Lúky morskej trávy zaberajú menej než zlomok oceánu, no vedia ukladať uhlík neúmerne veľký k svojej rozlohe. Aj preto sa v posledných rokoch dostali do hľadáčika krajín, ktoré si v rámci Parížskej dohody rátajú „modrý uhlík“ do klimatických záväzkov.
Problém je, že mnohé výpočty pracujú s jednoduchým obrazom: rastliny rastú podľa živín v sedimente a podľa svetla, hotovo. Zvieratá, ktoré sa na nich živia, sa do uhlíkových rozpočtov často nedostanú alebo sú automaticky brané ako mínus.
Prečo môže spásanie paradoxne pomáhať
Model, ktorý vytvorili vedci okolo Oswalda Schmitza z Yaleovej univerzity a Reem AlMealla z bahrajnského výskumného centra Nuwat, skúšal túto predstavu otočiť. Zamerali sa na bahrajnské porasty Halodule na ploche 145 km², kde žije jedna z najväčších populácií dugongov mimo Austrálie.
Kľúč nie je v tom, že by dugong šetril rastliny. Práve naopak: pri pasení vie odstrániť drvivú väčšinu nadzemnej biomasy a výrazne zasiahnuť aj podzemné časti. Model však hovorí, že rozhodujúci je rýchly návrat živín späť do systému.
Moč, trus aj zvyšky tiel uvoľňujú dusík a ďalšie živiny rýchlejšie než pomalý rozklad v sedimente. Vďaka tomu sa morské trávy rýchlejšie regenerujú a celkovo môžu „prečerpať“ viac uhlíka cez ekosystém, než koľko sa stratí samotným spásaním.
Čísla vyzerajú veľkoryso
V scenári s dugongmi vychádza modelu zvýšenie zachytávania uhlíka v morskej tráve približne 2,4-násobne a ukladania uhlíka v sedimentoch asi 2,63-násobne. Pre celé skúmané územie to znamená odhadom o 79 700 ton uhlíka navyše zachytených ročne a približne 638 000 ton uložených v sedimentoch.
Autori to prirovnávajú k 10 až 30 percentám ročných emisií Bahrajnu v sektoroch ako doprava, ropný a plynárenský priemysel či letectvo. Znie to ako klimatická výhra, lenže práve tu prichádza studená sprcha.
Rozpätia neistoty sú veľmi široké. Nárast zachytávania uhlíka môže byť len mierny (okolo 1,1-násobku), ale aj výrazný (až 4,2-násobok). Pri sedimentoch je to ešte divokejšie: 1,1 až 7,6-násobok. V prepočte na tony môže byť dodatočne uložený uhlík len 14 500 ton, ale pokojne aj 1,36 milióna ton.
Dôvod, prečo sa odhady tak rozchádzajú, je jednoduchý: niektoré kľúčové parametre nikto pri dugongoch priamo nezmeral. Vedci preto museli pracovať s predpokladmi z iných systémov, od suchozemských bylinožravcov cez ježovky a korytnačky až po živočíchy, ktoré prehrabávajú sediment.
Krehká rovnováha a tlak na pobrežie
Model ukazuje aj nepríjemnú vec: systém, ktorý by dlhodobo ustál približne 700 dugongov a pritom zostal uhlíkovo vyrovnaný, vzniká len pri pomerne úzkej kombinácii podmienok. Inými slovami, stačí menší zásah do prostredia a mechanizmus, ktorý má zvyšovať ukladanie uhlíka, sa môže rozpadnúť.
V Bahrajne do hry vstupuje najmä zmena pobrežia a výstavba, ktoré menia sedimenty aj prúdenie vody. A to je presne typ narušenia, ktorý môže rozhodnúť, či sa morská tráva regeneruje rýchlo alebo sa začne strácať.
Dugongy sú globálne vedené ako zraniteľné a v mnohých častiach pôvodného výskytu v juhovýchodnej Ázii či vo východnej Afrike už takmer zmizli. Ak naozaj platí, že veľké morské bylinožravce vedia posilniť modrý uhlík, ich úbytok by nebol len problémom biodiverzity, ale aj skrytou klimatickou stratou.
Mohlo by vás zaujímať:
- TIP na Dokument: Vitajte na planéte Zem
- Za nepriznané AI obrázky aj videá môžete dostať vysokú pokutu
- Spisovateľom kradnú ich štýl a zneužívajú ho na písanie kníh. Teraz majú nástroje AI na krku žalobu
Pointa je dnes pragmatická: kým sa nerobia kontrolované merania priamo v lúkach s dugongmi, čísla zostanú len odhadom. No aj ako odhad tlačia na jednu vec. Pri ochrane morskej trávy nemusí byť najdôležitejšie len to, koľko jej zostane na mape, ale aj to, či po nej stále prechádzajú zvieratá, ktoré ju povzbudia k ďalšiemu rastu.
