Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila čerstvú päťročnú predpoveď, ktorá potvrdzuje, že globálne teploty zostanú do roku 2029 na rekordne vysokej úrovni. Zmeny klímy tak budú naďalej zvyšovať riziko extrémneho počasia a ich dôsledky môžu zasiahnuť prakticky každý kút planéty.
Pravdepodobnosť prekročenia hranice 1,5 °C rastie
Podľa údajov WMO existuje až 80-percentná pravdepodobnosť, že aspoň jeden rok v období 2025 až 2029 bude teplejší než doteraz najteplejší rok 2024. Ešte znepokojivejší je fakt, že s 86-percentnou pravdepodobnosťou bude v tomto období zaznamenaný rok, v ktorom priemerná teplota prekročí o 1,5 °C hodnoty z predindustriálneho obdobia (1850–1900). To znamená, že svet sa rýchlo približuje k hranici, ktorú vedci považujú za kritickú z hľadiska zvládnuteľnosti klimatických zmien.
WMO zároveň uvádza, že je 70-percentná šanca, že priemer teplôt za celé päťročné obdobie prekročí práve túto 1,5-stupňovú hranicu. Oproti minuloročnej predpovedi ide o výrazný nárast, čo naznačuje, že trend otepľovania sa nielenže nezastavil, ale ešte zrýchlil.
Extrémne prejavy počasia budú častejšie
Každý ďalší zlomok stupňa v priemernom otepľovaní zvyšuje pravdepodobnosť výskytu extrémnych prejavov počasia. Medzi najčastejšie následky patria intenzívnejšie vlny horúčav, silnejšie zrážky či dlhšie suchá. Tieto javy majú dopad na poľnohospodárstvo, zdravotníctvo aj bežné fungovanie infraštruktúry. Nejde teda len o vzdialené problémy, ale o hrozby, ktoré ovplyvňujú každodenný život miliónov ľudí.
K tomu sa pridáva aj topenie ľadovcov a zvyšovanie hladiny morí, ktoré sú dlhodobými dôsledkami rastúcich teplôt. Kombinácia týchto javov mení ekosystémy, ohrozuje biodiverzitu a vytvára tlak na obyvateľov nízko položených oblastí.
Najrýchlejšie sa otepľuje Arktída
Zo správy WMO vyplýva, že klimatické zmeny neprebiehajú rovnomerne. Napríklad Arktída sa otepľuje viac ako trikrát rýchlejšie než globálny priemer. Počas zimných mesiacov by tam teploty mohli stúpnuť až o 2,4 °C v porovnaní s obdobím 1991–2020. Okrem toho sa očakáva ďalší pokles množstva morského ľadu v oblastiach ako Barentsovo, Beringovo či Ochotské more.
Zmeny zasiahnu aj iné regióny. Severná Európa, Aljaška a severná Sibír budú pravdepodobne vlhkejšie, kým v oblastiach ako Amazónia môže dôjsť k výraznému úbytku zrážok. Tieto výkyvy budú mať výrazný vplyv na miestne poľnohospodárstvo a dostupnosť vody.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ako rybári znižujú odpad a zvyšujú hodnotu z rýb
- Prečo ľudia stále neveria umelej inteligencii? Odpovede prekvapia
- Baktérie na pokožke môžu slúžiť ako prirodzený opaľovací krém. Ten však nenahradia
Klimatická kríza si vyžaduje rýchle a koordinované riešenia
Výsledky novej predpovede znovu upozorňujú na potrebu urgentného konania. Hoci sa hranica 1,5 °C zatiaľ neprekonala dlhodobo, opakované krátkodobé prekročenia naznačujú, že svet sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu. Znižovanie emisií skleníkových plynov, podpora obnoviteľných zdrojov a adaptácia na meniace sa podmienky by mali byť absolútnou prioritou.
