Klimatická zmena najviac dopadá na tých, ktorí ju spôsobili najmenej, a tak to podľa novej štúdie zostane aj po dosiahnutí čistých nulových emisií. Podľa denníka The Guardian pocítia chudobné a tropické krajiny úžitok z uhlíkovej neutrality medzi poslednými. Ukazuje to, prečo záleží na tom, kedy svet k nule dôjde.
Štúdiu v časopise Environmental Research Letters viedol Andrew King z Melbournskej univerzity. Tím použil tri súbory počítačových modelových experimentov s pravdepodobnými zmenami teploty po dosiahnutí čistej nuly. Výsledky potom porovnal s hrubým domácim produktom jednotlivých krajín.
Trópy sa vzdialili od svojho normálu najviac
V tropických oblastiach teploty stúpli oproti ich historickému rozpätiu výraznejšie než vo vyšších zemepisných šírkach, kde leží aj väčšina bohatých krajín Európy a Severnej Ameriky. Nejde teda len o to, o koľko stupňov sa kde oteplilo, ale aj o to, ako ďaleko sa podnebie vzdialilo od toho, na čo sú ľudia a príroda zvyknutí.
Táto nerovnosť sa podľa vedcov nezvráti ani pri čistej nule, teda pri nevyslovenom cieli Parížskej dohody z roku 2015. Ak by svet oxid uhličitý z atmosféry aj aktívne odoberal, trvalo by mnoho desaťročí, kým by sa rozdiely začali zmenšovať.
King to zhrnul tak, že najviac sa otepľujú oblasti, ktoré otepľovanie nespôsobili, kým bohatšie krajiny s najväčším podielom na probléme nie sú najviac vystavené ani po dosiahnutí nuly. O rovnakej krivde hovoria aj rozvojové krajiny na klimatických rokovaniach.
Rozhoduje, kedy k nule dôjdeme
Osud najchudobnejších oblastí, ktoré väčšinou ležia bližšie k rovníku, podľa Kinga závisí od toho, koľko skleníkových plynov svet vypustí ešte pred dosiahnutím čistej nuly. Aj potom zostane v atmosfére obrovské množstvo uhlíka a jeho účinky potrvajú stáročia. Čím skôr svet k nule dôjde, tým menšie bude otepľovanie po nej aj nerovnosť.
Dlhšie budú trpieť aj tropické ekosystémy. Napríklad niektoré koralové útesy sa vyvinuli v užšom rozpätí teplôt než ekosystémy vo vyšších zemepisných šírkach, a preto ich zasiahne aj to otepľovanie, ktoré inde už nebude také citeľné.
Mohlo by vás zaujímať:
- Politici chcú spomaliť klimatické opatrenia. Otepľovanie si však pauzu nedáva
- TIP na podcast: Klímapodcast – klimatická zmena bez strašenia
- Ekoúzkosť a klíma: Ako nevyhorieť a vydržať pomáhať
Klíma môže ľudí pripraviť aj o štátnu príslušnosť
V rovnakom čase vyšla aj samostatná správa pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Upozorňuje, že klimatická kríza zvyšuje riziko, že ľudia prídu o štátnu príslušnosť, napríklad po vysídlení pre požiare, povodne či stúpanie mora. Úrad odhaduje počet ľudí bez štátnej príslušnosti na asi 4,5 milióna, pripúšťa však, že ich je pravdepodobne oveľa viac.
Správa vyzýva štáty, aby podporili zachovanie štátnosti krajín, ktorým hrozia extrémne klimatické škody, napríklad tichomorských ostrovov, ktoré strácajú pevninu. Odporúča aj digitalizovať záznamy o občianstve a zaistiť ho deťom, ktoré po katastrofe zostanú bez rodičov. Obe práce tak od uhlíkovej neutrality nečakajú, že by klimatické dlhy vyrovnala sama. Úsilie o čistú nulu bude potrebné dopĺňať pomocou tým, ktorí na otepľovanie doplácajú najviac.
