Shawn Ryan prešiel na vlastnoručne postavenom solárnom elektrobicykli vyše tisíc kilometrov francúzskeho asfaltu a množstvo alpských priesmykov, informuje New Atlas. Jeho energetický rozpočet bol pritom tesnejší, než sám čakal.
Ryan nie je ani inžinier, ani profesionálny cyklista. Chcel len zistiť, ako ďaleko dôjde elektrobicykel, keď je jeho jedinou nádržou slnko. Stroj si postavil od nuly, na nákladný bicykel primontoval solárne panely, stredový motor a systém riadenia batérie, ktorý si sám navrhol. Testoval ho niekoľko týždňov v anglickom Nottinghame.
Preteky, kde zásuvka znamená koniec
Preteky Sun Trip založil vo Francúzsku v roku 2013 dobrodruh Florian Bailly. Tri roky predtým prešiel na solárnom elektrobicykli sám z Francúzska do Japonska. Na rozdiel od profesionálnych pretekov nemá podujatie sprievodné vozidlá ani záchrannú sieť. Jazdci navigujú, kempujú, opravujú si stroje a hospodária s vlastnou energiou.
Tohtoročná alpská edícia poslala jazdcov cez Col du Galibier s výškou 2 642 m a Col de l’Iseran, ktorý je s približne 2 770 m najvyšším spevneným priesmykom v Alpách. Cieľ bol v Albertville. Celé podujatie stojí na jedinom pravidle: kto sa dotkne elektriny zo siete, v čisto solárnej súťaži končí.
Základom stroja bol nákladný bicykel Omnium, ktorého predný nosič poslúžil ako stabilná plošina pre panely. Ryan doplnil stredový motor s výkonom 250 W a dve 36-voltové batérie. Panely zapojil cez jediný regulátor nabíjania priamo do batérie, takže celá zostava beží v poradí panel, regulátor, batéria.
Dvesto wattov na hranici možností
Pôvodný návrh počítal s tromi panelmi po 100 W cez celú prednú plošinu. Dávali viac energie, lenže bicykel bol v premávke aj v úzkych miestach príliš dlhý a neohrabaný. Ryan preto pole zmenšil na 200 W a už vtedy tušil, že je to holé minimum na vzdialenosti a stúpania, ktoré ho čakali.
To rozhodnutie bolo riskantné aj rozhodujúce zároveň. Plne naložený bicykel aj s kempingovou a fotografickou výbavou vážil 61 kg. Pri testoch v Británii spotreboval približne 6 až 7,5 Wh na kilometer, zatiaľ čo panely s menovitým výkonom 200 W dodávali podľa počasia a uhla slnka len 70 až 100 W.
V najťažší deň pretekov prešiel Ryan 130 km veľmi hornatým terénom. Regulátor vtedy zaznamenal 985 Wh využiteľnej solárnej energie, teda zhruba 7,58 Wh na kilometer, pri priemernej rýchlosti 21 až 22 km/h. Na papieri to vychádzalo, v teréne však stačila jedna porucha.
Mohlo by vás zaujímať:
- Solárne panely nad rybníkmi: Naraz riešia teplo, sucho aj peniaze
- Solárne panely sa budú vyrábať vo vesmíre už v roku 2027
- Vnútorné solárne panely napájajú zariadenia aj bez slnka
Keď horúčava vypne batériu
Najväčšia kríza prišla s horúčavou, ktorá vo Francúzsku vyhnala teploty na 41 °C a pri Lyone rozpútala požiare. Teplo šlo priamo po jednej z batérií. Prehrial sa jej systém riadenia a batéria začala odmietať prichádzajúce solárne nabíjanie, takže Ryan časť dňa nedokázal uložiť všetku energiu z panelov.
Elektronika pritom robila presne to, na čo je určená, teda chránila článok pred poškodením. Ryan spätne hovorí, že batériu mal jednoducho umiestniť do tieňa. Ako možnú spolupríčinu uvádza, že šlo o prestavateľnú batériu, ktorej články sú spojené mechanicky, nie bodovým zvarom.
Tepelný problém spolu s už aj tak tesným rozpočtom ho prinútil zapojiť sa počas cesty dvakrát do siete, dokopy asi 1 kWh. Stálo ho to miesto v čisto solárnej súťaži. Trápil sa aj motor, ktorý na najdlhších stúpaniach v horúčave prehrieval. Riešením bolo zastaviť, nechať ho vychladnúť a niekedy naň priamo liať vodu.
Alpský bicykel bol pre Ryana len prototypom. Už teraz prekresľuje koncept pre trasu z Francúzska do Číny v roku 2028, dlhú približne 15 000 km. Väčšia plocha panelov bude nevyhnutná, preto skúša polo-ležiaci návrh so širšou solárnou strieškou. Sám pritom dodáva, že pre cestu pár kilometrov do práce solárny bicykel zmysel nedáva.
