Pointa je praktická – aj malé zdraženie mäsa môže časť ľudí posunúť k jedlám s menšou záťažou pre prírodu, no domácnosti to nemusí stáť stovky eur ročne. Tému sa venoval portál Happy Eco News.
Prečo mäso vychádza lacnejšie, než by malo
Cena v obchode dnes často neodráža škody, ktoré vznikajú mimo pokladne. Pri mäse sa to týka najmä emisií skleníkových plynov, tlaku na pôdu, spotreby vody či znečistenia živinami z hnojív a maštaľného odpadu.
Napriek tomu je mäso v mnohých krajinách daňovo zvýhodnené. Zníženú sadzbu DPH na mäsové výrobky používa 22 z 27 členských štátov EÚ, čo ho robí relatívne dostupnejším aj v porovnaní s potravinami s nižšou ekologickou stopou.
Dve cesty: štandardná DPH alebo uhlíková cenovka
Vedci modelovali viacero scenárov pre všetkých 27 krajín EÚ. V praxi ide o dve základné možnosti. Buď by sa zrušili znížené sadzby a mäso by sa presunulo do štandardnej DPH, alebo by sa zaviedla uhlíková cena potravín: čím vyššie emisie pri výrobe, tým vyššia cena.
Obe riešenia fungujú podobne, menia pomer cien medzi mäsom a rastlinnými alternatívami. Nezakazujú, nariadenia netlačia ľudí do konkrétnych jedálničkov, iba upravujú signál, ktorý dnes trh posiela skreslene.
Čo by to spravilo s emisiami aj s peňaženkou
Výpočty ukazujú, že už samotné odstránenie znížených sadzieb na mäso by mohlo skresať environmentálny dosah európskych jedálničkov približne o 3,5 % až 5,7 %. Do výsledku sa započítali nielen emisie, ale aj využitie vody, pôdy a znečistenie živinami.
V niektorých variantoch by celkový dopad spotreby potravín v EÚ klesol takmer o 6 %. Zároveň to nevyzerá ako náraz do rodinných rozpočtov: pri modeli, kde by štát vybrané peniaze vracal ľuďom späť, vychádza priemerný čistý náklad asi 26 eur na domácnosť ročne. Pri širšom uhlíkovom oceňovaní potravín sa priemer v modeloch dostal približne na 12 eur ročne.
Malé zdraženie, veľký efekt
Mechanizmus je jednoduchý a poznajú ho aj obchodníci, pri potravinách rozhodujú drobnosti. Keď sa mäso stane len o niečo drahšie oproti rastlinným jedlám, časť ľudí zmenší porcie, dá si bezmäsitý deň navyše, alebo vyskúša strukoviny či alternatívne bielkoviny.
Samotná zmena u jedného človeka môže byť malá. Keď sa však podobne zachová pár percent domácností naprieč kontinentom, výsledok sa začne počítať na úrovni emisií, vody aj pôdy.
Najväčšia prekážka: spravodlivosť a politika
Zdanenie jedla je citlivá téma, pretože potraviny tvoria väčší kus výdavkov nízkopríjmových domácností. Preto sa v návrhoch často objavuje „vracanie výnosov“: štát by peniaze poslal ľuďom späť cez príspevky, daňové úľavy alebo lacnejšie zdravé potraviny.
Druhou bariérou je prijatie verejnosťou. Jedlo je kultúrna vec a zásahy do cien vyvolávajú ostré debaty. Proti môžu stáť aj farmári a celé odvetvia, ktoré sa boja poklesu dopytu po živočíšnych produktoch.
Mohlo by vás zaujímať:
- Umelá inteligencia smaží naše mozgy. Mnohí z nás už vyhoreli
- Udržateľnosť závisí aj od toho, čo prestaneme vyhadzovať
- Google bezplatne navýšil úložisko v AI Pro z 2 TB na 5 TB
Potraviny tvoria veľkú časť environmentálnej stopy domácností v EÚ, takže tlak na riešenia bude rásť. Otázka už nestojí, či sa o jedle bude hovoriť v klimatických opatreniach, ale akou formou.
Ak sa štáty rozhodnú upratať daňové výnimky a doplniť do cien aj škody na klíme a prírode, nebude to revolúcia z večera do rána. Skôr séria drobných impulzov, ktoré postupne spravia z bezmäsitého obeda bežnú voľbu, nie výnimku.
