Biologicky rozložiteľné plasty, ktoré vznikajú z rybieho odpadu, sa vďaka práci študentky Fakulty materiálových vied a inžinierstva na MIT ukazujú ako zaujímavá alternatíva ku klasickým plastom. Podarilo sa jej vyvinúť spôsob, ako premeniť vyhodené rybie šupiny a odpad zo spracovania rýb na priesvitné, kompostovateľné materiály s vlastnosťami podobnými plastu. Tento prístup odprezentovala v relácii The Visioneers so Zayom Hardingom. Ukázala, ako môžu princípy cirkulárneho dizajnu premeniť odpad na nové suroviny a zároveň znížiť environmentálne problémy.
Plastový odpad je jednou z najväčších ekologických výziev súčasnosti. Produkcia plastov na svete oproti 60. rokom narástla viac než dvadsaťnásobne, avšak recykluje sa len malé percento. Odborníci varujú, že bez zásahu môže byť v oceánoch do polovice storočia viac plastov ako rýb. Téme sa podrobnejšie venoval portál HappyEcoNews.
Inšpirácia z rybích trhov
Študentka Jacqueline Prawirová si na rybích trhoch v Ázii všimla, že rybie šupiny, ktoré ľudia považujú za odpad, majú pevnosť, ľahkosť, pružnosť a sú na dotyk tenké, teda majú vlastnosti vhodné aj pre výrobu plastových výrobkov. Pri extrakcii bielkovín a ďalších organických látok zo šupín potom vznikajú tenké fólie, ktoré sa dajú využiť napríklad na tašky, potravinové obaly alebo jednorazový príbor.
Na rozdiel od klasických plastov na báze ropy, ktoré sa rozkladajú stovky rokov, sú tieto materiály navrhnuté na prirodzený rozklad v bežnom komposte. Podľa slov Prawirovej nie sú potrebné špeciálne priemyselné procesy, takže sa znižuje riziko dlhodobého znečistenia a šírenia mikroplastov v prírode. To je kľúčové, lebo mikročastice dnes nachádzame v pôde, vode aj v našom jedle.
Odpady ako zdroj surovín
Tento prístup ukazuje, že na odpad sa dá dívať ako na začiatok nového cyklu, nie len ako na problém. Spracovanie rýb najmä v prímorských oblastiach generuje obrovské množstvo organického odpadu. Ak sa tieto zvyšky využijú na výrobu rozložiteľných plastov, klesá tlak na fosílne palivá a aj odpad získa užitočnú hodnotu, namiesto toho, aby skončil na skládke alebo v spaľovni.
Technológia je však stále vo fáze vývoja. Pri prechode z laboratória do priemyselnej výroby je potrebné vyriešiť stabilitu dodávok rybieho odpadu, zabezpečiť konštantnú kvalitu materiálu a vyvinúť efektívne a finančne dostupné výrobné procesy. Odborníci zdôrazňujú potrebu koordinovaných investícií, vhodných politík a spolupráce s výrobnými partnermi.
Mohlo by vás zaujímať:
- Zaujímavý objav: Letecké palivo sa môže vyrábať aj z bežného odpadu
- Slepá dôvera v algoritmy ho stála život. Prípad 19-ročného Američana odhaľuje limity ChatGPT
- Veľká Británia zakazuje plastové vlhčené utierky. Chce chrániť rieky a kanalizácie
Čistejšia voda a zdravšie ekosystémy
Morské prostredie je jedným z hlavných víťazov, pokiaľ ide o rozvoj rozložiteľných plastov. Práve oceány sú totiž najviac zasiahnuté plastovým odpadom, ktorý ohrozuje živočíchy, narúša ekosystémy a komplikuje potravinovú bezpečnosť. Materiály, ktoré sa po použití rozložia bez uvoľňovania toxínov či trvácnych mikročastíc, môžu prispieť k zmierneniu dlhodobých škôd, najmä ak sa skombinujú s lepším systémom nakladania s odpadom.
