Predstavte si obrovský automat s pazúrmi, aký poznáte z herní, ale namiesto lacných hračiek sa snaží vytiahnuť rozmanitý odpad, ktorý skončil až na dne mora. Presne to dnes robí autonómny podmorský robot v prístave Marseille. Ako ľudia sme často k prírode ľahostajní, veľa odpadu končí metódou „zíde z očí, zíde z mysle“. A to na súši aj vo vode.
V posledných rokoch sa objavilo viacero pokusov, ako riešiť plávajúci odpad na riekach a vodných plochách, najmä plastové znečistenie. Lenže čo všetok odpad, ktorý klesne na dno? Práve na toto sa zameriava projekt SEACLEAR financovaný Európskou úniou. Jeho cieľom je vyvinúť autonómne robotické tímy na čistenie morského dna. Na projekte spolupracujú inštitúcie ako Fraunhofer CML, TU Delft, Univerzita v Dubrovníku, Technická univerzita v Kluži a Technická univerzita v Mníchove. Práve tím z Mníchova stojí za podmorským robotom s pazúrmi, ktorý teraz zbiera odpad v Marseille. Téme sa venoval portál NewAtlas.com.
Štyri pazúry a sila hydrauliky
Robot vybavený štyrmi ramenami v tvare pazúra dokáže uchopiť predmety silou až 4000 newtonov. Bez problémov tak zvládne zdvihnúť aj ťažší odpad s hmotnosťou do 250 kg. Ak je potrebné jemnejšie zaobchádzanie, súprava senzorov priamo na robote mu umožní odhadnúť správny tlak, aby napríklad nerozpučil plastové vedro alebo nerozbil sklenenú fľašu.
Robot sa pod vodou pohybuje autonómne vďaka vlastným motorom a ôsmim malým lodným vrtuliam. Napriek tomu zostáva pripojený káblom, ktorý slúži na napájanie, prenos dát aj manipuláciu s ťažším odpadom. Ten najmenší odpad zostáva na dne, väčšie kusy je možné po uchopení vyzdvihnúť žeriavom na palubu sprievodného plavidla a potom ekologicky zlikvidovať. Inžinieri zvolili kábel aj kvôli obmedzeniam batérií a potrebe častého nabíjania.
Autonómne tímy pod hladinou: Budúcnosť čistenia morského dna
Podmorský robot na zber odpadu je len súčasťou väčšieho systému, ktorý má zabezpečiť úplne autonómne čistenie morského dna. Lokalizáciu a identifikáciu odpadu zabezpečujú palubné sonary, kamera a umelá inteligencia, ktorá analyzuje obraz a rozhoduje, aký predmet má robot uchopiť a kde presne. Doteraz však bolo málo obrazových dát na trénovanie AI. Pod hladinou sa môže nachádzať čokoľvek, od rybárskych sietí cez staré bicykle až po pneumatiky alebo autosedačky. Aj preto partneri projektu počas testovacích fáz zozbierali vyše 7000 snímok, ktoré sa následne previedli do 3D podoby.
Mohlo by vás zaujímať:
- Populárnym platformám Slovákov hrozia miliardové pokuty. Vyhnú sa im Facebook či TikTok?
- Albánsko bude mať AI-generovaného ministra. Vyvoláva to viacero otázok
- Uruguaj na svoj chod využíva výhradne obnoviteľné zdroje elektrickej energie. Ako na to?
Cieľom projektu je v budúcnosti zabezpečiť plne autonómnu likvidáciu morského odpadu. Na vývoji všetkých krokov spolupracujú špecializované tímy partnerov. Autonómne servisné plavidlo najskôr ultrazvukom (sonarom) vytvorí hrubú mapu dna, ďalší robot zabezpečí detailné skenovanie a získané dáta odovzdá robotu s pazúrmi, ktorý sa postará o samotnú extrakciu odpadu. Nad hladinou by mohla byť ďalšia autonómna loď ako dočasný zberný bod.
