V portorickom meste Caguas začali boj s mestskými horúčavami netypicky, prieskumom medzi obyvateľmi. Podľa portálu Happy Eco News až po ňom prišli komunitné škôlky, zber dažďovej vody a sadenie. Poradie krokov je to, čo sa z projektu dá preniesť aj do slovenských miest.
Portoriko pociťuje rovnako ako mnohé iné oblasti sveta rastúce dopady vyšších teplôt. Emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zvýšili globálne teploty a viedli k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav. Posledných osem rokov bolo najteplejších, aké kedy boli zaznamenané.
Javy El Niño sa navyše spájajú s vyššími teplotami a nižšími zrážkami. Zvyšujú tak zraniteľnosť ostrovných oblastí voči suchu a nedostatku vody, teda voči dvom problémom, ktoré sa s horúčavami sčítavajú a navzájom zhoršujú.
Prečo je v meste teplejšie než za mestom
V mestách dopady otepľovania zosilňuje efekt mestského tepelného ostrova. Teploty v meste sú výrazne vyššie než v okolitých predmestiach a na vidieku, pretože k slnečnému teplu pribúda teplo z budov, vozidiel a ďalšej ľudskej činnosti.
Prispieva k tomu spôsob, akým sa mestá stavali. Výstavba dlhodobo vytláčala prírodu na okraj a nahrádzala ekosystémy nepriepustnými povrchmi. S nimi zanikli aj služby, ktoré tieto ekosystémy poskytovali: chladenie, zadržiavanie dažďovej vody a podpora biodiverzity.
Nadmerné teplo pritom nezasiahne všetkých rovnako. Vážne zdravotné riziko predstavuje najmä pre starších ľudí, pracujúcich vonku, tehotné ženy, ľudí s existujúcimi ochoreniami a pre sociálne znevýhodnené komunity, ktoré si nemajú ako pomôcť.
Najprv sa pýtali, potom sadili
Adaptácia na klímu je vždy viazaná na konkrétne miesto, preto bolo prvým krokom počúvanie. Prieskum vnímania horúčav v štvrti Barrio Caguas Pueblo ukázal zhodu: teploty výrazne stúpli, teplo už zasahuje do zdravia a denného režimu a rastú náklady domácností na energie.
Opýtaní sa zároveň zhodli na tom, čo považujú za najúčinnejšie. Mestské zalesňovanie spolu so zelenou infraštruktúrou a tienenými verejnými priestormi dostalo prednosť pred inými opatreniami, takže projekt nešiel proti tomu, čo si obyvatelia želali.
Dôvod je merateľný. Strom dokáže znížiť povrchovú teplotu v meste o 2 až 12 stupňov Celzia, premieňa oxid uhličitý na kyslík, zlepšuje štruktúru pôdy aj hospodárenie s vodou a poskytuje útočisko živočíchom.
Strom v meste to nemá ľahké
Vysadiť strom v meste je niečo iné než v prírode. Mestské stromy musia prežiť vo vyšších teplotách, medzi výfukovými plynmi, v zhutnenej pôde s obmedzeným priestorom pre korene a v neustálom konflikte s infraštruktúrou.
Často sa navyše berú ako prekážka. Slúžia ako odpadkový kôš, popolník alebo záchod pre psov namiesto toho, aby sa považovali za mestskú infraštruktúru rovnako dôležitú ako chodník či kanalizácia.
Projekt Servicio Forestal Comunitario neziskovej organizácie La Maraña preto najprv postavil zázemie. Vznikli komunitné škôlky, systémy na zachytávanie dažďovej vody a komunitné kompostoviská. Obyvateľov zapájali cez umelecké dielne, vedecké prechádzky a hry.
Súbežne školili miestnych v starostlivosti o mestské stromy, aby projekt vedeli viesť aj po jeho skončení. Cieľom je vysadiť v Caguas Pueblo 400 stromov, samotné číslo však o výsledku nerozhodne.
Mohlo by vás zaujímať:
- Hlavné mesto Saudskej Arábie čaká rozsiahle „zalesňovanie“. Pribudnú milióny stromov
- Auto sa dokáže nabíjať aj obyčajným státím na parkovisku, bez potreby káblov
- Umelá inteligencia dokáže čítať text už takmer rovnako dobre, ako človek
Rozhodne až to, koľko z nich prežije prvé roky. Úspešné mestské lesníctvo si vyžaduje viac než sadenie: potrebuje pochopiť vzťah medzi stromami, ľuďmi a zastavaným prostredím a dlhodobú starostlivosť komunity. Pre slovenské mestá, ktoré dnes riešia to isté, je najprenositeľnejšia práve táto časť, nie počet vysadených kusov.
