Belgicko v roku 2023 zrecyklovalo takmer 80 % svojho obalového odpadu. Týmto výsledkom prekonalo cieľ Európskej únie stanovený na rok 2030, a to s náskokom takmer desiatich rokov. Na opačnej strane rebríčka však nájdeme krajiny, ktoré zaostávajú až dramaticky. Napríklad Rumunsko dokázalo zrecyklovať menej než 40 % svojho odpadu. Dáta vychádzajú z posledných známych údajov od členských krajín, preto sa spomína rok 2023, novšie dáta nie sú ešte skompletizované.
Podľa najnovších dát Eurostatu Európska únia v roku 2023 vyprodukovala 79,7 milióna ton obalového odpadu. Keď to rozdelíme na počet obyvateľov, vychádza to na 177,8 kilogramu obalového odpadu ročne na jedného obyvateľa EÚ. Pre lepšiu predstavu, je to približne hmotnosť dvoch dospelých mužov na každého človeka ročne.
Dobrou správou je, že v porovnaní s rokom 2022 EÚ znížila produkciu obalového odpadu na osobu o 8,7 kilogramu. Ak sa však pozrieme na obdobie desať rokov dozadu, oproti roku 2013 dnes Európania produkujú o 21,2 kilogramu obalového odpadu na osobu viac.
Z čoho sa skladá obalový odpad a ktoré krajiny sú lídrami?
Pod pojmom obalový odpad rozumieme všetky materiály, ktoré sa používajú na balenie a distribúciu tovaru. Patrí sem napríklad sklo, plasty, hliník, obaly od potravín, drevené palety alebo sudy. Najväčšiu časť tvorili papier a lepenka (40,4 %), nasledujú plasty s 19,8 %, sklo so 18,8 %, drevo s 15,8 %, kovy so 4,9 % a ďalšie materiály s 0,2 %.
Až sedem krajín EÚ splnilo recyklačný cieľ na rok 2030 už s predstihom, čo ukazuje, že efektívna recyklácia je možná tam, kde funguje dobrý systém. Belgicko viedlo s výsledkom 79,7 %, pričom za jeho úspechom stojí systém „plať za to, čo vyhodíš“ zavedený už v roku 1995. Domácnosti tu platia podľa množstva zmesového odpadu, ktorý vyprodukujú. Napríklad vo Flámsku je to približne 23 centov za kilogram komunálneho odpadu. Možno sa to nezdá veľa, ale ak človek nerecykluje, náklady sa rýchlo zvýšia.
Belgicko má aj dobrovoľný zálohový systém pre opakovane použiteľné obaly, napríklad sklenené fľaše a priemyselné nádoby. Na druhom mieste skončilo Holandsko (75,8 %), za ním Taliansko (75,6 %), Česká republika (74,8 %), Slovinsko (73,6 %), Slovensko (71,9 %) a Španielsko (70,5 %). Tieto krajiny jasne ukazujú, že aj náročné environmentálne ciele sa dajú splniť už dnes.
Recyklačná priepasť v EÚ
Rozdiely medzi najlepšími a najslabšími krajinami ukazujú, aké výzvy v oblasti recyklácie stále existujú. Rumunsko v roku 2023 zrecyklovalo iba 37,3 % svojho odpadu, čo je menej než polovica belgického podielu. Európsky parlament upozorňuje, že nižšie HDP často znamená aj slabšie výsledky v recyklácii. Vybudovať spoľahlivý a ekologicky udržateľný systém na spracovanie odpadu je pre tieto krajiny stále výzvou.
Podobne je to aj v prípade plastových tašiek. Smernica EÚ má za cieľ znížiť spotrebu ľahkých plastových tašiek pod 40 kusov na osobu do roku 2025. Belgicko v roku 2023 spotrebovalo na osobu len štyri tašky, Poľsko sedem a Portugalsko štrnásť. Na opačnom konci Lotyšsko spotrebovalo až 209 tašiek na osobu, čo je päťnásobok cieľa EÚ na rok 2025 a viac než päťdesiatkrát viac, než Belgicko.
Mohlo by vás zaujímať:
- Obnoviteľné zdroje prvýkrát globálne prekonali uhlie: Svet zažíva historický zlom
- TIP na DOKUMENT: The Social Dilemma – temná stránka sociálnych sietí
- Solárne panely sa budú vyrábať vo vesmíre už v roku 2027
V hre nie sú len preplnené skládky. Európska environmentálna agentúra upozorňuje, že odpad môže vážne ohroziť zdravie ľudí aj životné prostredie. Spaľovanie odpadu zvyšuje znečistenie ovzdušia, skládky môžu kontaminovať pôdu a vodu. Aj keď v Európe postupne rastie podiel recyklácie a menej odpadu končí na skládkach, na splnenie cieľov EÚ budú potrebné zásadné zmeny. Výrobky, ktoré sa nedajú recyklovať, by mali z trhu úplne zmiznúť. Odpad treba dôsledne triediť, čím lepšie triedenie, tým väčšia šanca, že sa naozaj zrecykluje.
