Platobné tlačidlá a e-shopy

Mať dnes v prevádzke e-shop, ktorý neponúka možnosť platby cez platobné tlačidlo (internet banking) je ako mať zatvorené. Ešte stále je viac preferovaná práve táto možnosť pred použitím platobnej karty. Ako to je s bankami, ktoré ponúkajú túto službu, e-shopmi a developermi?

Platba cez internet banking je druhou najpreferovanejšou platbou na slovenskom internete. Uvádza to i prieskum z poslednej IT ročenky 2011, kde platbu cez internet banking preferuje 28,2% z opýtaných respondentov a taktiež prieskum spoločnosti Gemius hovorí, že v roku 2010 uprednostnilo platbu cez internet banking 27,27% z opýtaných. Teda ide o druhú najčastejšiu voľbu po klasickej dobierke. Až za možnosťou platiť cez internet banking v e-shopoch sa nachádza platba kartou.

Na Slovensku ponúka deväť bánk možnosť implementovať platobné tlačidlo do e-shopov. Podmienky bánk sa rôznia. Niektoré viažu obchodníka zriadením účtu, iné ho spoplatňujú a iné zase obchodníka žiadnym spôsobom neobmedzujú.

Implementácia viacerých tlačidiel býva často neefektívna z pohľadu obchodníkov. Podľa Martina Štrbu z online kníhkupectva Martinus.sk bývajú najväčším problémom práve zavádzanie platobných tlačidiel. „Niektoré banky podmieňujú ich implementáciu otvorením účtu v tej konkrétnej banke, čo je pre firmu, ktorá ponuka veľa spôsobov platby, neefektívne.“ Samotný zákazník je tak často ochudobnený o možnosť platby cez svoju banku a tak siahne už po klasickej dobierke, ktorá je nevýhodná zas pre samotného obchodníka.

Zdroj: Banky a internet
* v prípade ak zistíte aktuálne informácie o nezistených poliach, dajte mi vedieť a doplním ich.

Podľa Michala Vargu zo spoločnosti Krea je implementácia platobných tlačidiel jednoduchá, ale zato ako problematické vidia kartové služby od VUB eCard a Webcard od UniCredit banky. S jednoduchou implementáciou sa taktiež stotožňuje Vladimír Vanek zo spoločnosti Riesenia.com, ktorý upozorňuje na sofistikovanejší spôsob platobných peňaženiek, ktoré združujú viacero bánk a tým pádom je celá implementácia jednoduchšia. Upozorňujú však na poplatky spojené s využívaním elektronických peňaženiek, ktoré si je potrebné dobre naštudovať.

Ľubomír Šramo zo spoločnosti ui42 síce tvrdí, že implementácia nebýva komplikovaná, ale problém vidí v samotných bankách. Niektoré neposkytujú vhodné testovacie prostredie iné zas podklady pre implementáciu. „Často majú lepšie podklady spracovane iné firmy, ktoré sa problémom zaoberajú, ako samotne banky.“ Ako najproblematickejšou vidí práve službu Uniplatba od UniCreditu.

Peter Martinák zo spoločnosti WebCreator to vidí troška jasnejšie. „Najčastejším problémom sú jednoznačné nekompletne dokumentácie a chýbajúce príklady implementácie.“ Zároveň banky kritizuje za úroveň testovacích prostredí. „Často mávame problém s otestovaním naimplementovanej platby a musíme posielať žiadosť na helpdesk na testovanie, keďže banka buď neposkytuje žiadne testovacie údaje, alebo implementované konto ešte nie je v ostrej prevádzke.“

Všetci developeri sa však zhodujú na tom, že po implementácii fungujú tlačidlá až na malé výnimky bez problémov. Potešilo by ich keby si banky dali záležať na implementačných príručkách a testovacom prostredí. Lukáš Adamec zo spoločnosti All4shop sa stretol s prípadom, kedy mu banka zaslala neaktuálnu implementačnú príručku, ktorá ako neskôr zistil bola dva roky stará.

V konečnom dôsledku ide o službu, ktorú majú zákazníci e-shopov v obľube. Problém však nastáva ak daný e-shop nemá implementované tlačidlo, ktoré chce zákazník využiť. Často to je spôsobené práve tým, že banky sa snažia viazať e-shop zriadením účtu, alebo iným poplatkami. Osem bánk ma implementovaných Martinus.sk a Zlavadna.sk. Ďalšie e-shopy sa rozhodujú na základe obmedzení zo strany banky (poplatky a povinnosť viesť u nej účet), na základe domácej banky či požiadaviek zákazníkov.

Nič však nebráni tomu aby potencionálny zákazník zaplatil kartou. Tu však nastáva problém na oboch stranách. Banky takmer vôbec klientom nekomunikujú bezpečnosť a riziká platobných kariet, a e-shopy tak isto. Je úplne bežné, že ak zákazník hľadá koľko chce na mnohých stránkach e-shopov nemožno nájsť informácie o bezpečnosti platieb a to čo sa s ich údajmi na karte deje po platbe.