Život nám ponúka koláč

alebo o tom prečo mnohí majú z neho odrobinky

Žijem pre prítomnosť, ale...

Dnes som mal rozhovor s jednou osobou a vďaka nej vznikol tento článok. Keď som jej povedal, že momentálne pracujem na svojich projektoch a nápadoch aj po nociach tak sa usmiala (lepšie napísané vysmiala ) a povedala – Hm... ja žijem pre prítomnosť. Samozrejme, že aj ja žijem pre prítomnosť a riešim čo bude zajtra, ale taktiež mám plány a vízie do budúcnosti vďaka ktorým mám túžbu dosiahnuť niečo viac od života. Niektoré mi prinesú úspech až o niekoľko rokov, ale už dnes ku nim musím kráčať postupnými krokmi. Snažil som sa jej vysvetliť, že v živote človeka je dôležité mať plány a dať si ciele kam sa chceme dostať napríklad za najbližšie tri až štyri roky. Jej odpoveď na to bola - pre akú pyramídovú spoločnosť pracuješ, lebo vravíš dobré kaleráby. Viem, že ak čítate tento web aj článok tak to je preto, lebo máte túžbu rásť v osobnom aj v profesionálnom živote a pre tento rast niečo aj robíte. No žiaľ drvivá väčšina ľudí nemá potrebu rásť a stačí im žiť pre prítomnosť a občas ich dlhé roky brzdí aj minulosť. Pre mnohých sú články a úvahy na tému osobného rozvoja a povzbudenia len kalerábmi.

V závode kariéru nehľadaj

Ja viem, že podmienky pre život sú v našej krajine po finančnej stránke nie najlepšie a ľudia premýšľajú ako vyžijú do zajtra a nemajú čas riešiť svoju budúcnosť, no napriek tomu to považujem za chybu. Verím, že toto je problém mnohých ľudí a týka sa to hlavne mladých ľudí, že žijú iba pre prítomnosť. Stále máme tu mentalitu, že sa musíme uspokojiť s prácou aká sa nám ihneď ponúkne a nevyberať si. Uvedomujem si, že ak má niekto rodinu a treba ju uživiť tak moc na výber nemá, ale ten rozhovor som mal s mladým človekom ktorý je momentálne bez záväzkov. Zaráža ma to, koľko mladých ľudí sa uspokojí s prácou ktorá ich nebaví, neponúka žiadnu šancu na úspech a vždy v nej budú ľahko nahraditeľný. Viem, že nie každý je predurčený sa stať novým Stevom Jobsom, Billom Gatesom alebo Richardom Bransonom, ale predsa by sme sa mali usilovať robiť niečo pre svoj lepší život a nežiť len pre prítomnosť a uspokojiť sa s hocičím. Ja dnes síce nedisponujem super finančným majetkom, ale viem, že príde čas keď budem žať to ovocie ktoré práve teraz zasievam aj po nociach, keď píšem články a pracujem na svojich projektoch.

Nemám záujem o zodpovednosť

Jeden zahraničný speaker ktorý bol na Slovensku sa spýtal otázku, že prečo mnoho ľudí nedosiahne úspech a ich život je stereotypní ? Jeho odpoveď bola - lebo ľudia sa boja zodpovednosti. Ja osobne s tým názorom súhlasím. Ľudia sa uspokoja s tým ak majú 8-hodinovú pracovnú zmenu, padne napr. 16ta hodina, oni odkráčajú domov a tu ich povinnosť končí. Nemusia riešiť už takmer vôbec nič čo sa ich zverenej práce týka ( mám na mysli hlavne ľudí ktorí pracujú v závodoch ), samozrejme ich prácu nijako týmto článkom neznevažujem! Skôr ich, ale aj každého z vás chcem povzbudiť k tomu, že ak sa nezľaknete zodpovednosti a zistíte aké máte talenty v sebe tak ich môžete pomaly popri práci rozvíjať a nájsť spôsob ako by vám priniesli zisk.

Chceš koláč alebo odrobinky z neho?

No dôležité je, ako sa vraví nezaspať na vavrínoch. A k tomuto zaspaniu nám ľahko pomôže aj to ak sa večne budeme hrabať v našej minulosti, žiť len pre prítomnosť, nadávať aký je život ťažký a nemať čas robiť niečo viac pre našu budúcnosť. Život v mojej rodine, kde som otca nepoznal a mama bojovala s alkoholom bol veľmi ťažký. No nedovolil som, aby tieto životné udalosti formovali moju budúcnosť a urobili zo mňa ďalšieho človeka čo sa uspokojí len s odrobinkami. Verím, že život ponúka každému z nás chutný koláč a nie odrobinky z neho. Každý ho môže získať, len zaň musí zaplatiť istú cenu.

Dobrú chuť.