spájame
slovenskú
IT komunitu
pridaj sa
Registrácia · Login

Sleepy 14.4.2017
Hodnoť článok:
0 0

UHD nie je 4K. Je to viac!

Na náš trh prichádzajú prvé UHD disky, ktoré prináša Bontonfilm. S ich postupným rozširovaním sa tak dá očakávať aj rozšírenie ponuky hardvéru, čo sekundárne prinesie zníženie cien 4K/UHD technológií a posun v kvalite obrazu domáceho kina na novú úroveň.

Dnes už dobre známe 4K vnímame len ako vyššie rozlíšenie, ktoré prináša 4096×2160 obrazových bodov. Naproti tomu nový formát Ultra HD (UHD alebo pre lepšiu zrozumiteľnosť komunikovaný aj ako 4K Ultra HD) dostáva do vienku „iba“ rozlíšenie 3840×2160 bodov (2160p), no práve toto je formát, ktorý podporuje aj samotný Hollywood. S príchodom UHD sa tak mení komplet hardvér od HDMI káblov, ktoré musia spĺňať nové normy HDMI 2.0a, prehrávačov (4K UHD Blu-ray disky majú vyššiu kapacitu min. 66-100GB a nový kodek s ochranou HDCP 2.2), až po televízory alebo monitory s HDR obrazom, ktoré musia poznať nové štandardy a prispôsobiť im spôsob zobrazovania. Bonton chystá na rozbeh každý mesiac minimálne jeden kinohit ako napr. Inferno, Ja Legenda alebo remake 7 statočných.

Každý rok uvádzajú výrobcovia novú generáciu televízorov, ktorá je lepšia a dokonalejšia ako tá predchádzajúca, no a vy by ste pochopiteľne mali ihneď utekať do obchodu, aby ste boli IN. Vo väčšine prípadov ide len o marketingový ťah, ako z vás dostať nejaké peniaze.

Pochopiteľne ľudia sú už opatrní, pretože si mnohí pamätajú ako sa nafukovala bublina okolo 3D a sú skeptický voči investícii do drahých noviniek. Z času na čas však naozaj príde technológia, ktorá má zmysel, pretože posúva hranice obrazu na nový level. Stalo sa to napríklad pri príchode DVD a veľkých plochých obrazoviek, pri zavedení Full HD rozlíšenia a Blu-ray diskov, no a deje sa tak i teraz, keď zažívame nástup HDR a 4K Ultra HD.

Netvrdíme, že je práve teraz nejaká super vhodná doba utekať kupovať nový televízor, pretože každá technológia potrebuje istý čas na to, aby ako sa vraví „trochu dozrela“, no pokiaľ uvažujete o kúpe nového TV, tak rozhodne zbystrite pozornosť.

4K alebo Ultra HD?

Nie, nie je to to isté a rozhodne tieto pojmy nezamieňajte. 4K technológia prináša zvýšenie rozlíšenia z bežného štandardu 1080p na 2160p, teda štvornásobne viac pixelov, ako v prípade Full HD. Za Ultra HD ale treba hľadať ešte o kúsok viac. Ultra HD (ďalej len UHD) nie je len o vyššom rozlíšení obrazu. Ide tu aj o HDR, HDMI 2.0a, HDCP 2.2 a množstvo ďalších technológií ukrytých za množstvom podobných skratiek.

UHD prináša zmeny v celom reťazci od technológie záznamu obrazu, cez jeho spracovanie v štúdiách, distribúcii, prehrávačov, káblov až po zobrazovače. Porozumieť všetkému je náročné aj pre technologicky vyspelejších používateľov, pretože sa mení v podstate úplne všetko, nielen rozlíšenie. Aj mnohé odborné technické médiá a aj samotní výrobcovia si ešte stále mýlia pojmy a vytvárajú trochu chaos v základných termínoch a princípoch jednotlivých technológií.

Ako sme už spomínali, označenie 4K hovorí o vyššom rozlíšení, ktoré si možno zjednodušene predstaviť ako 4 Full HD obrazovky (1920×1080 bodov) uložené veľa seba v matrici 2x2. Prináša fyzické rozlíšenie 4096×2160 obrazových bodov, čo je pri stále sa zväčšujúcich obrazovkách nevyhnutnosť. Len pre zaujímavosť pôvodná TV norma PAL mala SD rozlíšenie 720×576 (v určitých prípadoch dokonca len 704×576) bodov, čiže Full HD prinieslo 5-násobný nárast rozlíšenia. Avšak aj Full HD už naráža na svoje limity a pri naozaj veľkých televízoroch vidno voľným okom z bežnej vzdialenosti výrazný rozdiel v kvalite obrazu – jemnejší obraz je prirodzenejší, má väčšiu hĺbku a priestorovú plasticitu.

Naproti tomu UHD dostáva do vienku rozlíšenie „iba“ 3840×2160 bodov (20× viac ako pôvodné SD rozlíšenie alebo 4x viac ako Full HD), no práve toto je štandard 2160p, ktorý podporujú aj výrobcovia hardvéru, televízií a aj samotný Hollywood. Prvé 4K televízory uvádzané na trh už v roku 2013 boli nesprávne označované ako UHD, pretože v tom čase tento štandard ešte nebol plne definovaný a výrobcovia, trochu predbehli dobu. „Prepožičali“ si preto toto nesprávne označenie a tak ak ste si kúpili UHD už pred nejakým rokom, nie je to to skutočné UHD, ktoré prichádza dnes.

A samozrejme, aby bol chaos ešte väčší, zopár výrobcov teraz prišlo aj s označením 4K ULTRA HD, ktoré má laikom ešte viac priblížiť novú UHD normu, no podľa nás len zbytočne zavádza. 4K a UHD prosto nemožno miešať, pretože v prípade UHD ide totiž aj o zmenu vo farebnej hĺbke a reprodukcii farieb, takže obrazová kvalita je neporovnateľne lepšia ako u displejov, ktoré by mali byť správne označené ako 4K, čo sú displeje technologicky rovnaké s 2K (1080p), len s vyšším rozlíšením. Základom skutočného UHD musia byť HDR, DHCP 2.2 a HDMI 2.0a.

Uvidíme rozdiel?

Oči každého z nás sú inak vnímavé a pri určitej vzdialenosti nemáme dostatočnú rozlišovaciu schopnosť, aby sme mohli vnímať rozdiely. UHD má zmysel najmä pri veľkých uhlopriečkach a kratšej vzdialenosti od pozorovateľa, pretože pri obrazovkách pod 40“ z bežnej „obývačkovej“ vzdialenosti je problém pozorovať rozdiely aj medzi HD a Full HD. Zmysle má tak od 55“ obrazu vyššie. S UHD je to ale podobné ako s digitálnou fotografiou, kde tiež už prestáva byť tak dôležité množstvo pixelov a do popredia vstupuje najmä ich „kvalita“. Hlavný prínos UHD technológie nie je vo zvyšovaný rozlíšenia, ale v zlepšovaní kvality jednotlivých pixelov.

Pamätáte si ešte na vypuklé CRT obrazovky? Tie v 90-tych rokoch minulého storočia postupne nahradili LCD, plazmy, LED a OLED obrazovky. Paradoxné je, že zhruba 20-30 rokov staré televízory mali často kvalitnejší obrazový bod ako mnohé modrenejšie, pretože mali lepší farebný a jasový rozsah a to dokonca aj pri silnejšom svetle v miestnosti. Staré CRT mali jasnejšie farby a oveľa jemnejšie farebné prechody. Moderné televízory len dobiehajú kvalitu pixelov, ktorú sme poznali už v minulosti. Vtedy však bol problém vyrobiť stabilný obraz s väčšou uhlopriečkou a vyšším rozlíšením, nuž a preto sme prižmúrili oko a začali vytvárať nové štandardy postavené na iných technológiách.

Dnešné televízory sú na oveľa vyššom vývojovom stupni, no nesú si so sebou niekoľko štandardov z minulosti, ktoré ich obmedzujú. Máme technológie, ktoré by vedeli prinášať lepší obraz, ale kým sa dostane záber k divákovi, musí spĺňať toľko vecí, že... Na konci reťazca je niečo iné ako na začiatku. Roky sa s tým všetci trápili a snažili sa vytvárať čo najjednoduchší „upgrade“, aby bol prechod od jednej k druhej technológii čo najjednoduchší. Vždy sa pritom myslelo aj na televízne vysielanie, ktoré vytváralo nové obmedzenia. Žijeme však v digitálnej dobe, kde je možné posielať gigantické dáta vysokou rýchlosťou takmer na ľubovoľnú vzdialenosť na zemi bez straty ich kvality. Je na čase urobiť veľký technologický reštart - akoby sme začali všetko budovať od základov nanovo a práve preto je možné s UHD dosiahnuť tak veľké veci.

Doterajšie systémy bežne počítali s 8-bitovou farebnou hĺbkou bodu, ale UHD ráta s 10 alebo 12-bitovou hĺbkou, čo by umožňovalo zobraziť nie známych 16,8 milióna ale až 4 096-krát viac farebných odtieňov, čiže 68,719,476,736! Toto šialene vysoké číslo vám neukáže tú podstatu problému. Málokto z vás totiž asi uvidí nejaký rozdiel medzi 16,8 miliónmi farebnými odtieňmi, tak si to zjednodušme.
Pravdepodobne si viete predstaviť nejaký čiernobiely obrázok. Vo svete dnešného videa by ho tvorilo 256 odtieňov sivej, no pri použití 12-bitovej hĺbky by každý jeden bod mal až 4 096 odtieňov sivej, čiže neporovnateľne jemnejšie tónovanie a farebné prechody. Ak to vynásobíme troma (RGB) dostaneme spomínaných skoro 69 miliárd odtieňov. Takto jemné tónovanie sa prejaví najmä pri nočných scénach, kde je obraz podstatne jemnejší a obsahuje oveľa viac detailov a temnejšiu čiernu. Rovnako tak napr. pri svetlých objektoch ako napr. na oblohe sú jemnejšie prechody medzi jednotlivými bodmi. Vo výsledku tak obraz získa štyri tisíckrát viac detailov pri rovnakom rozlíšení iba pri zmene farebnej hĺbky, než pri 8-bitovom Full HD.

Ak by sa niekto rozhodol protestovať, že aj dnešné video má jemné prechody, tak treba počítať ešte s jedným faktorom a to je encoding videa pre jeho ďalšie použitie. Tu sa časť obrazovej informácie stratí vplyvom kompresie, takže výsledok je ešte viac skreslený. U formátu UHD sa však počíta aj s iným spôsobom kompresie, ktorý je postavený na dnešných najmodernejších kodekoch.

Čo je to HDR?

Pojem HDR možno už poznáte z digitálnej fotografie. Tu sa HDR používa na získanie kvalitnejšej obrazovej informácie vrstvením niekoľkých záberov cez seba, čo vo výsledku umožní v každom bode získať viac dát a tak vďaka viacnásobnej expozícii napr. nočné fotky budú čitateľnejšie.

Vo videu, špeciálne v súvislosti s UHD však HDR znamená opäť niečo úplne iné. Je trochu náročnejšie to vysvetliť, no v podstate ide o rozšírenie maxima a minima jasovej úrovne obrazu. Dnešné video má nejaký fixný rozsah kontrastov, ktorý sa tie najvyspelejšie systémy snažia dynamicky meniť podľa svetla scény. V nočných záberoch sa trochu sťahuje podsvietenie obrazu a v denných scénach sa jemne prisvecuje, no v zásade je rozsah fixne daný a nie je možné vykresliť súčasne úplne tmavú noc a zároveň rozsvietiť hviezdy najvyšším jasom, alebo naopak v dennej scéne ukázať 100% čienu, pretože scéna ako celok má fixne definovaný rozsah jasu a ten je max. upravovaný ako celok posunutím do bielej alebo čiernej.

V prípade HDR je ale možné vďaka bohatšiemu farebnému priestoru každý bod rozžiariť na jeho maximálny jas, čo môže byť aj 8× viac, než je tomu u tradičných systémov. Je to ako upraviť každú časť obrazu individuálne, no bez toho, aby sa pokazil obraz ako celok, čiže bez toho, aby sa z čiernej stala sivá alebo naopak aby biela strácala svoj jas. Obraz získa väčší odstup medzi bielym a čiernym bodom, takže pôsobí oveľa živšie a plastickejšie. Aj bez 3D okuliarov má výrazne vyššiu hĺbku a pôsobí priestorovejšie.

Po HDR (vysoký dynamický kontrast) by sme mohli pokračovať vysvetľovaním skratiek ako je WCG (rozšírený farebný priestor), HFR (vyššia snímková frekvencia – počet obrázkov za sekundu – zopár novších filmov už bolo nasnímaných na 120 fps) alebo NGA (zvuk ďalšej generácie, ktorý rozširuje tradičný zvukový priestor o ďalší level – uvažuje sa až o 22+2 kanálovom zvuku), pričom o každej by sa dalo písať aj na niekoľko strán.

Podstatné je, že takouto kombináciou nových technológií sa posúvajú možnosti videa na úplne novú úroveň. Najnovšie a tie najlepšie modely televízorov uvádzané tento rok dokážu zobraziť ešte len 90 až 98% toho, čo dnes definuje štandard UHD (u lacnejších entry modelov ešte menej), čiže je stále predpoklad, že kvalita ešte v ďalšej generácii porastie, no už aj dnes prekonávajú všetko, čo poznáme.

Tu si dovolím ešte malú vsuvku. Tých možností je tak veľa, že sa narýchlo zadefinoval ešte jeden „štandard“, presnejšie povedané istá forma certifikácie, ktorá má oddeliť tie top modely od bežnej produkcie. Ak narazíte na nálepku s označením Ultra HD Premium, tak ide o zariadenie spĺňajúce tie dnes najvyššie kritériá UHD – akýsi prémiový model, ktorý zvláda reprodukciu minimálne 90% a viac toho, čo definuje UHD. Certifikácia podlieha prísnym normám, ktoré sú navyše iné pre LED televízor a úplne iné pre OLED, ktoré má už zo samotnej technológie vyššie možnosti.

Odkiaľ vezmeme video?

A tu sa dostávame k ďalšiemu problému – čo použiť ako zdroj? Bežné digitálne médiá totiž dokážu v zásade rovnaké veci. Je jedno, či vezmete video z DVD, Blu-ray alebo súbor z internetu, či digitálnej televízie (DVB) – vždy je to iba klasický 8-bitový záznam, prípadne softvérovo upravené - upscalované alebo inak upravené video. To je asi to isté, ako zobrať MP3 súbor v 128kbps, prekonvertovať ho do 320kbps a vydávať to za HD nahrávku.

Získať vyššie rozlíšenie aj u starých filmov nie je veľký problém, pretože 35mm filmové políčka je možné skenovať v závislosti na ich kvalite v rozlíšení 4K až 6K, takže pre 4K video máme rozhodne dostatok pixelov. Nie je preto najmenší problém nájsť zdigitalizované staré grotesky zo začiatkov Hollywoodu v 4K rozlíšení, lenže pozor, pripomíname, že 4K nerovná sa UHD!

Televízie sotva začali vysielať vo Full HD, takže kým prejdú na UHD ešte pár rokov potrvá. VOD služby ako Amazoon alebo Netflix už experimentujú s UHD, no všetko je v plienkach. Najrozumnejšiu možnosť predstavujú „4K ULTRA HD + Blu-ray“ disky, ktoré sa pod týmto označením pomaly objavujú na našom trhu.

Mali sme možnosť vyskúšať si prvé filmy z distribúcie Bontonfilm (www.bontonfilm.sk). Na ich prehrávanie potrebujete okrem UHD televízoru aj prehrávač a nový HDMI kábel, ktorý spĺňa špecifikácie podľa normy HDMI 2.0a. Prehrávač UHD aj UHD televízor musia navyše poznať ochranu HDCP 2.2, pretože disky aj samotný video signál sú šifrované zatiaľ neprelomeným kódom. Ak teda narazíte na webe na UHD rip, je to fake, pretože túto šifru sa zatiaľ nikomu nepodarilo zlomiť a zdá sa, že to ešte nejaký čas potrvá.

Na škodu nie je ani kvalitné ozvučenie, ideálne s podporou Dolby Atmos, ktoré vytvára úplne nový zvukový priestor nielen presnejšou reprodukciou zvukov vo vysokom rozlíšení, ale aj rozšírením priestoru o zvuky zhora a zvuky zospodu – úplne celý priestor, nie len rovina ako pri bežnom domácom kine.

4K Ultra HD Blu-ray disky sa predávajú zhruba za 30€, pričom sú dodávané v dvojici s tradičným Blu-ray. Ak teda ešte nemáte vybavenie pre UHD, môžete film prehrávať aj na staršom systéme, alebo si porovnať kvalitatívny rozdiel na tom istom disku medzi UHD a BD.

4K Ultra HD Blu-ray disky sú zatiaľ jedinou možnosťou, ako si plnohodnotne užiť výhody, ktoré prináša UHD. Zároveň získate dnes to najkvalitnejšie možné video pre domáce kino, ktoré svojou kvalitou hravo zahanbí nejedno skutočné kino.

Sleepy Sleepy

Som KOCKÁČ. Teda dnes sa tomu hovorí Geek, ale my sme vyrastali v časoch, keď boli počítače ešte hranaté skrine a kamaráti sa nám preto vysmievali, že z toľkého programovania máme "kockaté hlavy". Som starší ako Facebook, Youtube, alebo WWW. Som dokonca starší ako IBM PC alebo Microsoft, či Apple. Počítače ma však ani po rokoch neprestávajú baviť a venujem im veľkú časť môjho života.


Hodnoť článok:
0 0

0 komentárov k článku:

Komentovať môžu iba prihlásení

Zaregistruj sa cez bezplatnú registráciu alebo použi login cez Facebook (FB Connect)

Prihlás sa tu, ak už máš profil na Zajtra.sk:


Zabudol som heslo

Zajtra.sk > Technológie > Hardware > UHD nie je 4K. Je to viac!


Kritika

Vieš ako robiť veci lepšie? Pomôž našim odvážnejším členom a skritizuj im projekty!

Reklama

Seriály zo Zajtra.sk

Reklama