spájame
slovenskú
IT komunitu
pridaj sa
Registrácia · Login

Sleepy 17.3.2017
Hodnoť článok:
0 0

Trendy: Budúcnosť je v SDS

Keď sa povie SDS, alebo softvérovo definované úložiská, väčšina ľudí nevie čo si pod tým predstaviť. Je to totiž relatívne nová technológia, ktorá však má obrovský význam pre budúcnosť.

Objem dát sa zhruba každých 18 mesiacov zdvojnásobí. Aj keď ceny diskov neustále klesajú, v skutočnosti platíme za dáta, resp. ich skladovanie stále viac a viac peňazí. Je tu veľký nesúlad medzi tým, aké veľké nakupujú firmy úložiská a koľko dát potrebujú reálne ukladať. Pri detailnejšom skúmaní totiž zistíte, že ročný pokles cien hardvéru je približne na úrovni 25%, no objem dát sa nám zväčšuje zhruba o 40% ročne, takže potrebujeme pre dáta stále väčšie a tým pádom aj drahšie úložiská. Aby sme to vyriešili, musíme úplne zmeniť celkový prístup k ukladaniu dát. Musíme vytvoriť niečo nové, čo bude škálovateľné aj do budúcnosti bez obmedzenia, no a práve tu prichádza s pomocnou rukou technológia SDS.

Pri pohľade do pradávnej minulosti IT vidíme, že hardvér a softvér sa vyvíjali spoločne. Firmy vytvárali počítače a prispôsobovali im individuálne softvér. Všetko sa zmenilo v roku 1982, keď prišli prvé PC. Fenomenálny úspech architektúry PC je v tom, že priniesla tak očakávanú modularitu. Počítače sa dali skladať podľa potreby z určitých modulov a oddelila sa aj hardvérová časť od softvérovej. Tento stav tu máme v podstate až dodnes, no máme oveľa výkonnejšie procesory, lacnejšie veľké disky a Linux. Preto prišiel nápad využiť tieto existujúce prostriedky na vytvorenie vlastných storage riešení, ktoré by dokázali nahradiť tradičné serverové úložiská. A keď už, tak aby zo sebou neniesli obmedzenia z minulosti a vedeli lepšie reagovať na potreby budúcnosti (napr. cloudové služby).

Ako sme spomínali, registrujeme zvýšený záujem o dátové služby a tomuto trendu sa musia prispôsobiť aj dátové úložiská. V našom regióne je bežné, že sa úložné kapacity nakupujú výhľadovo minimálne na 5 rokov. Za ten čas sa dá očakávať, že sa dáta zväčšia približne desaťnásobne, na čo pochopiteľne musí reagovať aj úložisko.

Scale Up alebo Out?

Po zaplnení je jednou z možností tzv. Scale Up riešenie, kde máme jeden systém a neustále zvyšujeme jeho kapacitu. Tento koncept je dobrý a pomerne jednoduchý, no nič nerastie do neba. V architektúre každého riešenia existuje nejaký strop, ktorý nie je možné prekonať len pridávaním ďalších diskov, pretože má dopredu určené svoje limity koľko diskov dokáže obslúžiť a akú maximálnu kapacitu môžu mať. Po dosiahnutí tohto limitu je veľmi problematické ďalšie využitie takéhoto poľa a jeho začlenenie do systému. Obvykle sa využíva ako záložné médium, pretože sa už ťažko začleňuje do nejakej infraštruktúry. Scale Up systém si môžete veľmi zjednodušene predstaviť ako knihy, ktoré ukladáte voľne na seba na malú policu. Na začiatku je všetko stabilné, no ak dosiahnete určitú výšku, veža jednoducho spadne.

Modernejší prístup škálovania „do šírky“ má označenie Scale Out. Toto riešenie počíta s postupným pridávaním ďalších a ďalších boxov, ktoré sú navzájom rovnoprávne. Nie je tam žiadny MASTER, ktorý by ich riadil a preto je možné pomerne jednoduché rozširovanie kapacity a výkonu smerom do šírky. Zjednodušene by sme si to mohli predstaviť ako nekonečný rad políc, kde ukladáte jednu knihu vedľa druhej, čiže aj keď ich budete mať tisíc, nie je problém postaviť vedľa ešte tisíc ďalších a ďalších. V prípade Scale Out je možné navrhnúť celú architektúru tak, že ani výpadok niekoľkých boxov neohrozí vaše dáta, pretože môžu byť duplikované na ďalších boxoch a viete ich rýchlo zrekonštruovať. Nevýhodou Scale Out riešenia je, že jednotlivé boxy musia navzájom medzi sebou komunikovať, keďže nemajú centrálny „mozog“, ktorý by ich čím sa vytvára istá réžia v rámci siete.

Cieľom SDS je oddeliť softvér od hardvéru, aby obe zložky boli navzájom na sebe nezávislé. Čosi podobné, no v oveľa menšom meradle a s menej možnosťami už poznáme z virtualizácie. SDS teda slúži ako softvérová vrstva, ktorá sa stará o funkčnosť, rozdelenie a celkové riadenie vášho úložiska nezávisle na inštalovanom hardvéri. SDS spája všetky typy úložísk od tradičných pevných diskov, cez SSD, flash disky alebo pamätové karty a úplne oddeľuje hardvér od softvéru. Úložisko, ktoré máte k dispozícii sa tak dá lepšie manažovať, konfigurovať, virtualizovať a efektívnejšie môžete prerozdeľovať všetky zdroje, ktoré máte k dispozícii.

Prečo kupovať rovnaký disk za štvornásobok ceny?

Organizácie platia výrazne vyššie sumy za hardvér dodávaný v rámci diskových polí od značkových výrobcov, než by ste zaplatili za porovnateľný hardvér v bežnom obchode. Každý box má svoju cenu, no šokujúca je práve cena samotných komponentov ako sú napr. „certifikované disky“. Niekedy je ich cena až 4-násobne vyššia a pritom ide o rovnaký hardvér, aký je bežne dostupný. Nezriedka je len „umelo“ upravený (napr. sú na ňom zapísané určité dáta na konkrétnom mieste), takže si server dokáže pri inštalácii overiť, či je to bežný alebo „certifikovaný“ hardvér. Bežný akceptovať nemusí. (pozn.: štúdiu, ktorá sa zamerala na porovnanie nákladov vybraných riešení nájdete na adrese https://itbrandpulse.com/wp-content/uploads/2016/12/TCO2016012-Enterprise-Storage-TCO-Case-Study-v1.pdf)

Prečo by sme ale mali takto preplácať hardvér? Ak použijete diskové pole, ktoré bude využívať SDS, môžete výrazne ušetriť na hardvéri a zároveň získate inteligentné a lepšie manažovateľné riešenie, ktoré môže rásť s vašimi potrebami a novými technológiami. Navyše je možné pri SDS využívať všetky inovácie v oboch vrstvách nezávisle na sebe – aj v tej softvérovej, aj v hardvérovej. Pri tradičnom riešení v minulosti sa neraz stávalo, že napr. existoval modernejší hardvér, ale nemal podporu potrebného softvéru a nebolo ho možné ho použiť, či updatovať, alebo naopak softvér predbiehal hardvérové možnosti. Vo svete SDS by sa tento problém vyskytovať nemal, pretože je všetko jednoduchšie a vďaka používaniu ope source aplikácií aj rýchlejšie prispôsobiteľné. Dokonca nie je najmenší problém navyšovať kapacitu alebo zvyšovať výkon aj pri plnej prevádzke, prípadne využiť prebytočné zdroje iným spôsobom (napr. prenajímať nevyužitú kapacitu iným alebo ju použiť na testovanie a virtuálne systémy).

Flexibilita, ktorú prináša SDS a automatizovanie správy úložného priestoru zásadným spôsobom znižuje celkové náklady a aj preto sa o softvérovo definovanej technológie hovorí ako o budúcnosti. Podľa prognóz bude v roku 2019 viac ako 50% kapacity úložísk dátových centier prevádzkovaná na softvérovo definovaných úložiskách, alebo integrovaných hyperkonvergovaných systémoch, založených na architektúre x86, čo im umožní ďalej rásť. Dnešný podiel je pritom len menej ako 10%, čiže nárast tejto technológie bude v blízkej budúcnosti naozaj obrovský. SDS podporujú všetci veľkí hráči na trhu, ako sú napríklad IBM, HP, EMC, VMware, RedHat, Microsoft, Fujitsu, Dell, Cisco alebo vývojári Suse, ktorí pre SUSE Enterprise Storage – jedno z aktuálne najpoužívanejších riešení - vytvorili open source riešenie na bázi Ceph.

SSD sú dobrou voľnou pre SDS

To, či je výhodnejšie použiť pre konkrétne úložisko tradičný pevný disk (HDD) alebo modernejšie SSD disky závisí na konkrétnom hardvéri a jeho určení (aplikáciách a prostriedkoch, ktoré využívajú dané úložisko). SSD disky sa však ukazujú ako veľmi výhodné riešenie, pretože ponúkajú vyššiu rýchlosť, majú oveľa kratšiu reakčnú dobu a sú energeticky úsporné. SSD disky produkujú aj menej tepla a na rozdiel od mechanických HDD sú tiché. Nemajú pohyblivé časti a preto pre ne nepredstavujú problém ani nárazy, či vibrácie. Celkovo predstavujú spoľahlivejšie a výhodnejšie riešenie. Aj keď ich počiatočná cena bude iste vyššia, než je cena mechanických pevných diskov, celkové náklady spojené s prevádzkou SSD hovoria jasne v ich prospech.

Požiadavky na SSD pre diskové polia sú však trochu iné než požiadavky na disk do PC alebo notebooku. V diskovom poli je potrebné paralelné spracovanie niekoľkých úloh, je potrebné prenášať obrovské bloky dát a vyžadujú sa trochu iné parametre (napríklad konzistentne vysoký stály počet IOPs a nízka latencia). Mnoho výrobcov preto vytvorilo špeciálne modely určené pre dátové polia, kde sa očakáva ich využitie primárne v dátových systémoch s SDS. Jedným z nich je ak spoločnosť Kingston, ktorá už v januári na veľtrhu CES 2017 predstavila svoje nové modely. Z aktuálnej ponuky môžete použiť výkonné enterprise SSD disky KC400 (v klasickom SATA prevedení) alebo najnovšie next-generation Data Center PCIe SSD s názvom DCP1000. Tie budú dostupné v kapacitách od 800GB až po 3,2 TB a majú 8-kanálový radič, čo znamená výkon 8× SSD (neuveriteľných 1,25 milióna IOPS s jediným diskom). Aktuálne sú dostupné len v USA, no o pár mesiacov by sa mali objaviť i na našom trhu.

Softvérovo definované všetko

Zažívame dynamickú dobu plnú inovácií a veľkých zmien a jednou z nich sú aj softvérovo definované úložiská. V reálnom svete nájdu uplatnenie v rade najrôznejších scenárov a ich počet bude rásť aj vďaka stále častejšiemu využívaniu cloudových riešení. Dá sa očakávať, že v nasledujúcich rokoch sa SDS stanú jedným z podstatných prvkov dátových centier a pokiaľ bude ich implementácia vykonaná správne, povedie to k vyššej spoľahlivosti, k vyššej efektivite a zníženiu nákladov.

Sleepy Sleepy

Som KOCKÁČ. Teda dnes sa tomu hovorí Geek, ale my sme vyrastali v časoch, keď boli počítače ešte hranaté skrine a kamaráti sa nám preto vysmievali, že z toľkého programovania máme "kockaté hlavy". Som starší ako Facebook, Youtube, alebo WWW. Som dokonca starší ako IBM PC alebo Microsoft, či Apple. Počítače ma však ani po rokoch neprestávajú baviť a venujem im veľkú časť môjho života.


Hodnoť článok:
0 0

0 komentárov k článku:

Komentovať môžu iba prihlásení

Zaregistruj sa cez bezplatnú registráciu alebo použi login cez Facebook (FB Connect)

Prihlás sa tu, ak už máš profil na Zajtra.sk:


Zabudol som heslo

Zajtra.sk > Technológie > Software > Trendy: Budúcnosť je v SDS


Kritika

Vieš ako robiť veci lepšie? Pomôž našim odvážnejším členom a skritizuj im projekty!

Reklama

Seriály zo Zajtra.sk

Reklama