spájame
slovenskú
IT komunitu
pridaj sa
Registrácia · Login

Sleepy 26.8.2016
Hodnoť článok:
0 0

25 rokov Linuxu

Ralf Flaxa, prezident pre engineering v spoločnosti SUSE, sa díva na minulosť i budúcnosť Linuxu pri príležitosti jeho 25. výročia.

25. august 2016 zavŕšil štvrťstoročie odo dňa, kedy Linus Torvalds oznámil uvedenie nového operačného systému. Vtedy tento nový OS považoval za „obyčajný koníček“ - niečo, čo bude zdarma a otvorené, ale nie veľké alebo profesionálne.

Uplynulo 25 rokov a tento OS - ktorý jeden z Linusových kolegov pokrstil ako Linux - bol už portovaný na viac hardvérových platforiem než akýkoľvek iný operačný systém. Takže ako a prečo sa z Linuxu, ktorý bol „obyčajným hobby“ stal najrýchlejšie rastúci OS na svete?

Skromné začiatky

Študenti počítačových vied v 80. rokoch a na začiatku rokov 90. preferovali operačný systém UNIX. Nemali proti nemu mnoho výhrad - bol výkonný a ponúkal funkcie, ktoré Windows nevedel, napríklad multitasking. Nebol však dostupný zadarmo, takže študenti ho nemohli používať doma. Jednou z dostupných alternatív bol Minix, ale mal obmedzený rozsah a bol navrhnutý predovšetkým pre profesorov, ktorí učili počítačovej vedy.

Minix bežal na počítačoch Atari, no vďaka uvedeniu procesorov Intel 80368 - minimum potrebné pre spustenie Linuxu - sa domáce počítače, na ktorých bolo možné prevádzkovať túto variantu UNIXu, stali pre študentov cenovo dostupnými.

Linus Torvalds sa rozhodol vytvoriť vlastný OS, aby sme my, študenti, mohli pracovať doma na svojich počítačoch, avšak bez obmedzení Minix alebo finančnej náročnosti UNIXu.

Počiatočný záujem

Od úplného začiatku vzbudil tento nový operačný systém obrovský rozruch. Nebol tu žiadny veľký tím, ani projektový manažér, ale fakt, že Linus od začiatku voľne sprístupnil systém sa ukázal ako veľmi šikovný ťah. Rýchlo si získal srdcia a duše počítačových programátorov na celom svete. Študenti a nadšenci začali opravovať chyby a pridávať funkcie, pričom ich motiváciou nebolo nič iné, než želanie vytvoriť fantastický operačný systém.

Netrvalo dlho a niektoré časopisy zamerané na UNIX, ako napríklad nemecký IX, zaznamenali závan nového OS. Začali písať prvé články o Linuxe, čo podnietilo záujem zo strany firiem. Tie v tomto OS uvideli potenciál - že bude rovnako výkonný ako UNIX, ale zo svojej povahy bude zdarma a otvorený, a chytré firmy začali posielať študentom hardvér, aby tak pomohli s procesom vývoja.

Napriek tomu, že sa do príbehu Linuxu začínali čoraz viac zapájať firmy, samotný Linus sa sústredil predovšetkým na samotné technológie a nie na obchod alebo politiku a to trvá dodnes. Ani dnes by neakceptoval záplatu, kým nesplní určité technické kritéria - ani keby prišla priamo od prezidenta Spojených štátov! Chce dosiahnuť skutočne skvelo fungujúce linuxové jadro a prijme len taký zdrojový kód, vďaka ktorému bude Linux najlepší ako je len možné.

Linux v podnikovej sfére

V začiatkoch používania Linuxu dúfali spoločnosti, že v zásade získajú niečo ako UNIX, ale zadarmo. Toho však Linux ešte nebol schopný. Nebol dostatočne robustný a na technológiách bolo potrebné ešte viac popracovať.

Firmy hľadali cesty, ako by mohli rozširovať a upravovať svoje interné systémy, čo na systémoch Windows a UNIX bolo komplikované. Tieto systémy sú zo svojej povahy uzavreté a nepružné, takže firma so špecifickými požiadavkami mala smolu. Ďalším problémom pre organizácie používajúce drahé systémy UNIX a Windows bolo nútené naviazanie na konkrétnych výrobcov.

Katalyzátorom týchto všetkých zmien bol okamih, kedy sa Linux stal dostupným nielen pre PC, ale aj pre iné hardvérové platformy, ako napríklad DEC Alpha. Vtedy sa Linux stal komerčne využiteľným a firmy mohli začať efektívnejšie používať tieto technológie namiesto UNIX a Windows.

Fakt, že Linux uspel sme si uvedomili keď ho začali mohutne podporovať prví z veľkých výrobcov hardvéru. Na strane hardvéru môže byť dobrým príkladom rozhodnutie IBM investovať 1 miliardu dolárov, na strane softvéru to môže byť moment rozhodnutia Oracle začať portovať svoje databázy pre Linux alebo keď sa SAP rozhodol portovať sem svoje aplikácie.

Hnací motor digitálnej transformácie

Odhliadnuc od samotnej technológie je dôležité pozrieť sa aj na širšie komerčné dôvody pre rast Linuxu.

V súčasnej dobe mení digitálne transformácie firiem a jej IT infraštruktúry viac, než si vôbec dokážeme predstaviť. Na druhú stranu, vzhľadom k tomu, ako neustále rastú objemy dát produkované firmami aj spotrebiteľmi, vedie to k rastu trhu s aplikáciami, ktoré nesmú nikdy zlyhať a aplikáciami na analýzu dát.

Výsledkom tohto posunu je, že mnohé spoločnosti presúvajú svoje dáta do cloudov, aby znížili náklady a aby bola efektívnejšia ich IT infraštruktúra. V tomto kontexte dokážu linuxové riešenia poskytnúť spoľahlivosť a bezpečnosť a práve z toho dôvodu mnohí poskytovatelia cloudových riešení, ako AWS alebo Microsoft Azure, vo svojich dátových centrách Linux používajú.

V blízkej budúcnosti bude Linux všade, kde firmy majú tendenciu implementovať internetové aplikácie alebo kde sa ukladajú dáta. Prínos je zrejmý: vďaka záujmu o Linux zo strany stále rastúcej komunity vývojárov, prichádzajú aktualizácie rýchlejšie než u tvorcov proprietárneho softvéru a bezpečnostné diery sú skôr odstránené.

Linux „pre všedný deň“

Linux ako taký sa stal jasnou voľbou operačného systému pre podniky. Avšak aj na spotrebiteľskej úrovni sa s Linuxom väčšina ľudí stretáva každý deň a ani o tom nevie.

Jazdíte v BMW? Používate Linux denne - všetko vo vašom aute, od navigácie, po systém zábavy v aute totiž beží na Linuxe.

Používate mobilný telefón s Androidom? Opäť používate každý deň Linux, pretože systém Android beží na linuxovom jadre a vytvára ho spoločnosť Google. A aj mnoho ďalších chytrých zariadení, ktoré sú postavené na systémoch Android taktiež využíva Linux.

Linux zasiahol všetky aspekty nášho každodenného používania technológií. Všetko od bezdrôtových routerov a miest na pripojenie k internetu, až po super počítače a smart TV - všetko beží na Linuxe.

Moderná tvár Linuxu

Pri pohľade na Linux v roku 2016 vidíme, že pri kormidle je stále Linus Torvalds, ale má k dispozícii armádu ľudí, ktorí pomáhajú pri vytváraní cesty pre Linux a k dispozícii sú správcovia, ktorí sa starajú o každý subsystém a spracovávajú neuveriteľné množstvo zdrojových kódov.

Každá záplata musí byť čistá a dobre napísaná - Linus a jeho správcovia neakceptujú žiadny príspevok, ktorý nesplní tieto kritériá. Čistota systému daná týmto prístupom je bezpochyby najväčším aktívom Linuxu.

Práve tieto štandardy a základné princípy, ktorými sú „otvorenosť“ a „dostupnosť zadarmo“ pokiaľ ide o zdrojový kód, sú hodnotami, ktoré pritiahli množstvo vývojárov. Teraz poskytujú firmám aj používateľom dlhodobú ochranu ich investícií.

Ja som sa začal Linuxom zaoberať čisto ako koníčkom, pretože som ho potreboval pre svoje štúdium počítačových vied. Okamih. kedy som si uvedomil, že z môjho hobby by sa mohla stať práca, bol skutočne osobným bodom zlomu. Neustály prúd integrácie, rozširovanie a celosvetová spolupráca, ktoré Linux poskytuje, znamenajú, že bude stále úspešný aj v budúcich rokoch.

Takže: Šťastné 25. výročie, Linux! Pripíjam na uplynulých 25 rokov skvelej práce, skvelé výsledky a na mnoho ďalších rokov.

Zhustený komentár vybraných tém - Ralf Flaxa, prezident pre engineering v spoločnosti SUSE:

„Dnešný deň sa nesie v znamení 25. výročia Linuxu, teda konkrétne okamihu, kedy Linus Torvalds tento operačný systém predstavil. Vtedy tento nový OS považoval za 'obyčajný koníček', za niečo čo bude zdarma a otvorené, ale nie veľké alebo profesionálne. Linus pôvodne svoj bezplatný OS vytvoril, aby sme my ako študenti mohli pracovať na svojich počítačoch doma bez obmedzenia Minix alebo investícií do UNIXu. Túto myšlienku si rýchlo všimli spoločnosti používajúce UNIX alebo Windows, ktoré boli zo svojej povahy nepružné a sprevádzali ich problémy s viazanosťou na konkrétnych výrobcov.

Píše sa rok 2016 a Linux bol už portovaný na viac hardvérových platforiem ako akýkoľvek iný operačný systém. Používa sa vo všetkých technológiách, ktoré používame každý deň - od áut a televízorov až po mobilné telefóny alebo internetové routery. Čistota systému daná flexibilným a otvoreným prístupom je bezpochyby najväčším aktívom Linuxu a kľúčom k jeho úspechu počas uplynulých 25 rokov. Dôležitejšie však je, že bude aj v nasledujúcich rokoch zohrávať kľúčovú úlohu v úspechoch Linuxu!“

Sleepy Sleepy

Som KOCKÁČ. Teda dnes sa tomu hovorí Geek, ale my sme vyrastali v časoch, keď boli počítače ešte hranaté skrine a kamaráti sa nám preto vysmievali, že z toľkého programovania máme "kockaté hlavy". Som starší ako Facebook, Youtube, alebo WWW. Som dokonca starší ako IBM PC alebo Microsoft, či Apple. Počítače ma však ani po rokoch neprestávajú baviť a venujem im veľkú časť môjho života.


Hodnoť článok:
0 0

0 komentárov k článku:

Komentovať môžu iba prihlásení

Zaregistruj sa cez bezplatnú registráciu alebo použi login cez Facebook (FB Connect)

Prihlás sa tu, ak už máš profil na Zajtra.sk:


Zabudol som heslo

Zajtra.sk > Technológie > Software > 25 rokov Linuxu


Kritika

Vieš ako robiť veci lepšie? Pomôž našim odvážnejším členom a skritizuj im projekty!

Reklama

Seriály zo Zajtra.sk

Reklama