Milan Dvorský: Slovenská linuxová scéna je rozštiepená

Na internete pôsobí už 10 rokov pod prezývkou eMDi, svoje meno získal najmä vďaka svojmu blogu. Rád kritizuje, píše kontroverzné články a je nadšený Linuxák. O svojich začiatkoch i o roztrieštenosti slovenskej linuxovej scény dnes na Zajtra.sk

Milan Dvorský na internete známy pod prezývkou eMDi, je 27 ročný programátor a linuxový nadšenec. V minulosti pravideľne písal blog na blog.emdi.sk.

Ako si sa prvýkrát dostal k internetu? Ako si spomínaš na svoje začiatky?
Tuším rok 1997 alebo 1998 a bolo to rozhodne zaujímavé. 2-3 minúty čakania na natiahnutie webstránky ... :-) Vďaka záľube v sledovaní Formuly 1 som sa vtedy začal vŕtať v HTML, dodnes sa na tom smejem, na tých začiatkoch ako som si veci zbytočne vďaka lenivosti komplikoval, dnes už sa snažím si veci čo najviac zjednodušiť. Niekedy v roku 2002 - 2003 som sa začal hrabať v PHP, chápať CSS a opúšťať tabuľkový layout.

Kedy si sa rozhodol, že sa chceš týmto živiť?
Cca v roku 2000 - 2001. Keďže priťahujem blbé náhody a iné katastrofy, podobne skončilo aj moje štúdium na gymnáziu. Avšak počítače ma bavili a čo môže byť lepšie, než sa živiť tým, čo človeka baví. Po ZVS a prestriedaných zamestnaniach som začal robiť pre jedného developera okrem webu aj rezervačný systém bytových a nebytových priestorov v jeho budove, nakoľko sa mi dvíhal tlak, keď som večer čo večer sledoval, ako si posielajú všetky predávajúce strany XLS súbor s údajmi klientov a hádajú sa, kto bol prvý v predaji konkrétnej veci. Vtedy som sa naučil rozmýšľať ako použivateľ. Žiaľ, ani to niekedy nestačí…

Kedy a ako si vlastne vnikol do sveta Linuxu?
To bolo niekedy v roku 2004 po prvýkrat a keďže som o ňom počul, chcel som ho skúsiť. Vtedajší modem od jedného providera však nechcel komunikovať, takže stabilné a už trvalé používanie až od prelomu rokov 2005/2006. Ale bolo to veselé. Jednak som si musel zvyknúť na inú adresárovú štruktúru, ale aj na nové možnosti a SW obmedzenia. Nejednalo sa mi ani tak o hry, ale weby ako katasterportal.sk, či iné - vyžadujúce Internet Explorer 6, DirectX a podobné chuťovky. Ale na zmenu som si zvykol rýchlo. A rád. Čomu som dodnes vďačný, pretože mi to otvorilo nové možnosti a ponúklo nové znalosti.

V čom vidíš perspektívu tohto OS?
Otvorenosť, dostupnosť, prívetivosť, cena ... Či už je to od možnosti prispôsobenia, cez “one-click” inštaláciu, vo veľmi veľa prípadoch aj podpora hardvéru bez dodatočnej inštalácie ovládačov, za čo v mnohom môžme ďakovať veľkej komunite vývojárov. Veľkým mínus, prečo sa aj malé firmy boja prejsť na linux, je účtovníctvo. V ČR jedna firma vytvorila pomerne obšírnu aplikáciu postavenú na Jave, čiže je ten program multiplatformový, podporuje aj slovenské zákony a k mojej spokojnosti ho veľmi rád využívam. Čiže je o bariéru menej. Každý si nájde svoje plus aj mínus na ktoromkoľvek OS.

Ako hodnotíš slovenskú linuxovú komunitu z pozície šéfredaktora najnavštevovanejšieho portálu LinuxOS.sk?
Trochu ma mrzí, že sa akoby štiepi na menšie podkomunity. Ale na druhej strane máme mnoho šikovných a linuxu znalých ľudí, čo ma teší. Patria sem aj tí mladší a aj tí starší. Mnohí z nich chcú experimentovať a väčšina stálic netlačí "na pílu" a nesnaží sa inštalovať linux na každý počítač. Vieme uznať dobré stránky akéhokoľvek operačného systému, lebo každý má svoje plus aj mínus.

Čo je podľa teba základným úskalím pri masovom presadení sa Linuxu?
Strach ľudí zvykať si na niečo iné, aj keď by to mohlo trvať len deň, či dva. Mnohí žiaľ stále žijú v domnienke, že linux je len čierna konzola s bielym písmom. Aj preto ľudia ako tomolc a samoX86 napríklad robia akcie ako LinuxFest, kde ľudom ukazujeme výhody linuxu, či installfest každý posledný štvrtok v mesiaci.
A pritom dôkazom o tom, že linux je user-friendly je fakt, že moja manželka si asi dva a pol roka dozadu zapýtala na notebook jednu z distribúcií sama od seba a pracuje na ňom dodnes a vyhovuje jej viac. Ale jeden z významných dôvodov je výrazna lobby v štátnej správe alebo školstve. Snáď zákon o informatizácii, ktorý nahráva v prospech open-source ako takého pomôže zlepšiť situáciu. Radšej ušetrené peniaze za licencie a antivírusy v malej firme dať zamestnancom na vianočné odmeny.

Čo by si odporúčal/odkázal naším čitateľom v prípade, žeby sa rozhodli prejsť na niektorú z distrubúcií?
Obrazne povedané, po troch neúspechoch nezanevrieť na linux. Stretávame sa s linuxom dennodenne a ani o tom nevieme. Všetko sa vyvíja, všetko má svoje chyby. Ale hlavne dobre si zvoliť distribúciu a nebáť sa osloviť niekoho zo znalých na našom webe a prípadne požiadať o pomoc. Radi pomôžeme a sme radi za každého spokojného užívateľa. V tomto prípade nejde o čísla, ale o spokojnosť ľudí.

Ktorá je tvoja obľúbená distribúcia, prípadne ktorú by si odporúčal začiatočníkom?
Ja som "debianista", ale doma aj v práci mám na desktope Kubuntu z niekoľkých dôvodov, no na serveroch väčšinou Debian. A pre začiatočníkov? Napríklad niektorú z main verzií *Ubuntu (Ubuntu, Kubuntu, Xubuntu), alebo OpenSuse, prípadne Greenie. Záleží od toho, na aký účel bude PC prevažne určené.

Niektorí naši čitatelia ťa možno poznajú aj z tvojho blogu. Čo ťa viedlo k jeho založeniu?
Priznám sa, že citové výlevy a podobné nálady. Pre mňa roky 2003 až 2005 boli veľmi náročné psychicky. Popritom som sa učil programovať.

V poslednej dobe si však s intenzitou písania troška zoslabil, nechceš sa k tomu vrátiť?
Samozrejme, že chcem. Len v robote som mal teraz toho veľa, dcéra bude mať v decembri rok, takže vstávanie o tretej - štvrtej v noci a následne zaľahnutie až okolo polnoci vyčerpá a keď k tomu prirátam problémy za posledný rok a pol, času a nálady naozaj mnoho neostalo. Teraz občas aj rozmýšľam, o čom napísať, ale idú voľby a ja som sľúbil, že o politike budem písať čo najmenej :)

Tvoje články sú známe svojou kontroverznosťou a otvorenosťou. Rád hovoríš veci priamo?
Rozhodne áno. Niekedy sa to ťažko počúva alebo číta, niekedy ešte ťažšie hovorí a píše. Ja takisto robím chyby, ktoré si niekedy nemusím uvedomiť a preto privítam, keď ma niekto upozorní na chybu, prípadne navrhne rozumné riešenie. Ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok na strome nepohne (až kým nespílime strom).