spájame
slovenskú
IT komunitu
pridaj sa
Registrácia · Login

Ján Baláž 1.12.2010, článok je súčasťou seriálu 100 Slovákov
Hodnoť článok:
0 0

Peter Šlosar - bloger, ktorý nakopol profesionálnych novinárov

Máloktorý bloger dokáže nakopnúť slovenských novinárov z veľkých médií. Peter Šlosar je jeden z mála tých, ktorým sa to podarilo. A tak takto svojou troškou zmenil slovenský internet.

Peter Šlosar, 44-ročný informatik, sa zoznámil s internetom už v jeho počiatkoch. Hoci na blog píše len príležitostne, jeho články pomohli odhaliť dve závažné kauzy, po ktorých sa následne vrhli aj veľké médiá. V rozhovore poradí, čo by na blogu nemalo chýbať a aké výhody či nevýhody so sebou prináša masovosť internetu.

Pri prechádzaní archívom na vašom blogu človek môže spozorovať, že postupne píšete čoraz viac o veciach, ktoré sa netýkajú IT, ako tomu bolo pôvodne. Takisto klesá aj počet článkov. Prečo?
Máte pravdu, všímam si, že píšem na blog menej a menej. Keď ste to, ale vyriekli takto priamo, nakoplo ma to a čísla som hodil do grafu. Vyliezla z toho nádherná klesajúca trendová linka, ktorá naznačuje, že v blízkom čase by som sa mal s počtom mesačne vydaných článkov dostať už do mínusových čísiel. Ešte neviem, ako zrealizujem napríklad mínus dva články za mesiac, ale mám nový cieľ, ktorý je zásadne odlišný od iných blogerov :-)

Ale vážne, intenzita vydaných článkov u mňa klesá, lebo jednoducho došlo k vyhoreniu paliva postihujúce drvivú väčšinu blogerov. U mňa to bolo podporené aj dosiahnutím neplánovanej méty, ktorú naopak, drvivá väčšina blogerov nezažije - môj článok pomohol spustiť aféru, pri ktorej som si užil citácie a zmienky vo významných slovenských médiách, pozvanie do STV (odmietol som) a tiež hlavnú rolu v článku jedného českého významného média. O pár mesiacov nato sa ďalší môj článok podieľal na medializovaní ďalšej kauzy. A opäť zmienky v médiách.
Takéto zážitky buď blogera nabudia alebo zabrzdia. U mňa došlo k tomu druhému, uvedomujúc si, že pre záchranu ľudstva som už urobil dosť a že ako osoba nemám na to, aby som programovo pokračoval v duchu uvedených dvoch článkov. A tak už len nudne a bezcieľne komentujem, čo ma poteší alebo nadvihne zo stoličky. Navyše sa pred časom „pritrafil“ Facebook, kde ma statusy, odkazy a zdieľania stoja menej námahy, ako vydanie článku. Vlastného blogu sa ale v žiadnom prípade nemienim vzdať, stále ho považujem za aktívny.

Články teda stále píšete. Čo vás motivuje k tomu, aby ste ich písali?
Motív je prachobyčajný - článok na blogu vydám vtedy, ak mi niečo cinkne do nosa. Nemám problém nevydať článok aj celý mesiac. Nie som prototyp blogera blogujúceho kvôli blogu, striehnuci presné intervaly medzi jednotlivými článkami a hľadajúci témy, ktoré "frčia". Tento spôsob blogu je mi cudzí. Ak niekto má chuť publikovať pre samotné publikovanie, nech si radšej založí magazín. Viackrát mi boli ponúknuté platené recenzie, prípadne sponzorované akcie na blog. Tieto ponuky vždy odmietam. Prečo teda píšem? Lebo mi niečo cinklo do nosa a treba to dať dole :-)

Zaznamenali ste po prepuknutí uvedených káuz zvýšený počet doručených e-mailov? Kontaktoval vás aj niekto z katastrálneho portálu alebo Zoznamu?
Nekontaktoval ma z nich nikto, aj by som sa divil, keby áno. Bloger pre organizácie tejto veľkosti nemôže byť partner pre komunikáciu. Chápem, že komunikujú výhradne na úrovni veľkých zástupcov médií. Oslovilo ma "len" pár novinárov. Nakoniec som bol rád, že od momentu, keď sa do kauzy zainteresoval aj denník SME, to už išlo mimo mňa, vypátrali totiž aj zverejnené čísla SIS.

V menu vášho blogu sa nachádza aj položka "webdesign", hoci svoje služby v tejto oblasti neponúkate. Ako ste využili svoje znalosti v tejto oblasti pri blogovaní?
Aby nedošlo k omylu, webdizajnér nie som, len si tak po troškách fušujem, aj keď možno o chlp kvalifikovanejšie, ako skutoční fušeri. Tvorba webu ma začala zaujímať ešte v 90-tych rokoch v momente, keď som sa rozhodol pre vlastný osobný web. Bola to vtedy čistá "hand made" v Notepade. Aj nasledujúce roky. A nakoniec aj dnes už v CMS často prepínam pri editácii článku do kódu. Medzitým si pár priateľov a známych všimlo, že tomu vládnem o máličko viac ako oni, laici, preto došlo aj na pár cudzích webov. Opakujem ale, nepovažujem sa za odborníka, som len taký občasný amatérsky tvorca webu, ktorý si nedovolí priškatuľkovať sa k web dizajnérom, aby sa skutoční odborníci neurazili.
Pri blogovaní vyžívam z každého rožku trošku naprieč celým oborom tvorby webov. Netvrdím ale, že to je nutné pre každého blogera, aj keď pár základov sa môže zísť každému. Poznať vzťah medzi H1 a SERP určite nikoho nemôže uraziť.

V čom vám pomohol blog? Oslovil vás vďaka nemu niekto s pracovnou ponukou, keď videl napríklad podstránku "o mne"?
Nespomínam si, že by mi články na blogu alebo sekcia "o mne" priniesli efekt v podobe pracovných ponúk, o to sa postarali iné súčasti môjho osobného webu. Ohľadne zdarma šírenej aplikácie Digital Camera Speed, ktorú som pred rokmi napísal pre dnes už neexistujúci slovenský fotoweb, ma kontaktoval šéfredaktor časopisu DiGi REVUE. Pár mesiacov na to prišla z jeho strany aj ponuka na pozíciu externého redaktora v DiGi REVUE. Tú som s radosťou a obrovskou trémou využil. Nakoniec bola z toho vyše päťročná intenzívna spolupráca trvajúca až do zániku časopisu.

Vaše recenzie digitálnych fotoaparátov sa pravidelne objavovali v časopise DiGi REVUE. Zužitkovali ste nejakým spôsobom znalosti z tejto práce aj pri blogovaní? Alebo naopak?
Nemyslím si, že sa tieto dve roviny, písanie pre DiGi REVUE a blog, nejakým spôsobom ovplyvňovali. Sú to dva rozdielne svety. Pre časopis som písal k popredu jasnej téme (fotoaparáty dodané na recenziu), stanovený počet znakov, v presne daný čas. Na blog napíšem čo chcem, ako chcem, koľko chcem, kedy chcem. Spoločné mali snáď len to, že mne sa nikdy písať (v zmysle mechanického zapisovania textu) nechcelo, vždy to bola pre mňa strašná otrava, najradšej by som mal asistenta, ktorému by som len odovzdával k prepisu a preformulovaniu diktafón s voľne naformulovaným textom. A písať, v zmysle spájania slov do zmysluplného a príjemného celku, tiež neviem, nenaučilo ma to ani 160 článkov pre DiGi REVUE, ani roky blogovania.

Čo vám teda blogovanie dalo?
Určite väčší rozhľad po informačných zdrojoch, než by tak bolo len pri pasívnom prijímaní informácií. Ak si človek sám buduje a spravuje vlastné "blogovadlo", nutne natrafí aj na ďalších blogerov a začne nasávať širší záber informácií, než pasívny návštevník internetu.
V roku 1998 som začal na svojom webe písať prvé články, tipy a triky k istému vývojárskemu produktu, ktorému sa nikto nezávislý na slovenskom a českom internete vtedy nevenoval. To nutkanie, podeliť sa o informáciu, bolo aj hnacím motorom neskoršieho blogu a to nutkanie mám doteraz. Je to zároveň odpoveď na vašu otázku - blogovanie mi dáva úľavu od nutkania :-)

Čo by podľa vás nemalo chýbať na podstránke "o mne"? A aké veci tam radšej nepísať?
Nepísať nič, čo by som neprezrádzal cudziemu človeku v čakárni alebo vo vlaku. Neklamať. A určite do toho "neťahať" tretie osoby, ak píšem "o mne", detaily o rodinných príslušníkoch si nechávam pre seba. Čo by tam chýbať nemalo závisí od určenia. Ak niekto očakáva pracovnú ponuku, asi by si mal naštudovať všetky tie dokonalé rady na tvorbu CV. Nám ostatným bude stačiť len zdravý rozum. Je to individuálne, každý vie najlepšie sám, ako sa prezentovať. Ja si netrúfam v tomto robiť radcu.

Fotografovanie je vašou vášňou. Využívate niekedy vlastné fotky na oživenie svojich článkov? Ponúkali ste niekedy svoje fotografie na predaj?
Vlastné fotografie, ani žiadne iné, ako ilustračné obrázky v článkoch nepoužívam, na mojom blogu sa mi nechce s nimi zdržiavať. Výnimku, pochopiteľne, tvoria články, ktoré sú súčasťou fotogalérie. Sem-tam hodím niečo do stock photo galérií, ale takejto činnosti je potrebné sa venovať vo väčšej intenzite, takže zárobky sú v mojom prípade nevýznamné. Iný spôsob predaja som zatiaľ nevyužil. Dokonca ani vtedy, ak ma s ponukou na nafotenie niečoho konkrétneho niekto oslovil. Občas sa to stane aj napriek tomu, že žiadne komerčné služby neponúkam.

Ako informatik s internetom pracujete už roky a iste si všímate aj jeho vývoj. Ako sa podľa vás zmenil "slovenský internet" alebo konkrétne blogosféra?
Nemyslím, že sa slovenský internet od 90-tych rokov nejako významne zmenil, z môjho pohľadu určite nie. Alebo sa zmenil, len som to nepostrehol. Okolo počítačov sa totiž motám už štvrťstoročie a akýkoľvek vývoj mi príde natoľko samozrejmý, že ho ani veľmi nevnímam. Stále využívam v prevažnej miere zahraničné služby, tie slovenské hlavne v súvislosti s kamennými. U blogosféry som registroval len prechod od geekovskej sféry k širokým masám.

Ako hodnotíte tento vývoj internetu smerom k masám? Akým smerom sa to celé bude uberať?
Začnem nevýhodami - masy vygenerujú aj obrovské množstvo jalových informácií. Zároveň tie masy mnohými svojimi príspevkami obohatia blogscénu o témy, ktoré by asi v úzkom kruhu, tzv. odbornejších blogerov, nevznikali.
Odpoveď na vašu otázku o budúcnosti internetu je najlepšou cestou k úškľabkom na moju adresu za pár rokov :-). Ale niečo dám.
V 90-tych rokoch bol internet len sieťou počítačov, v novom tisícročí začal napínať svaly, aby stíhal technicky sekundovať aj iným technológiám. A dnes sme svedkami prerastania internetu s týmito technológiami, s ktorými nemal pôvodne nič spoločné - s mobilnou komunikáciou, so svetom televíznej zábavy, atď. Vychádza mi z toho, že nasledujúcim krokom bude pohltenie obete svojim parazitom (nie v negatívnom zmysle).

Čo podľa vás slovenskému internetu chýba? V čom stále zaostávame napríklad za Českom alebo svetom?
Niečo mi chýba, to je pravda, avšak netuším, či ide o slovenské špecifikum alebo globálny problém. Ide o nefunkčné lokálne vyhľadávanie. Chýbajú mi na internete drobné remeselné služby, malé obchody, skrátka drobné prevádzky všetkého druhu. Ak potrebujem opraviť vodovodný kohútik alebo zámok na dverách (a sám som na to ľavý), na internete sa buď nedopátram alebo len po dlhom googlení. Aj ten najzastrčenejší opravár obuvi vie, že má mať v dielni aspoň pevnú linku, ale vygoogliť jej číslo je nemožné. Môžeme mať vlastné letecké mapy, vlastné Street View na nich, lokalizačné služby so všetkými butikmi a barmi v hlavnom meste, ale pokým tam nenájdem aj pevnú linku toho obuvníka z Hornej Dolnej, ako médium u mňa internet stále zlyháva. Ale nebude to asi chyba toho obuvníka.

Na vašom blogu sa nachádza aj zaujímavé a v novinách nikdy nezverejnené interview, ktorého ústrednou témou je spam. Akými spôsobmi sa bloger môže chrániť pred spamom? Mohli by ste, prosím, vymenovať konkrétne tipy a rady?
Najlepšie ochránený e-mail je nezverejnený e-mail. Ak by sme mali popísať všetky metódy získavania adries spammerni a všetky možné metódy ochrán proti ich konaniu, bolo by to na seriál. Pre účely zverejnenia e-mailu na blogu spomeniem len jednu metódu, ktorá sa osvedčila mne - skrytie e-mailovej adresy pred spambotmi prostredníctvom javascriptu. Metóda zatiaľ naozaj funguje a zásadne obmedzuje príval spamu do schránky. Okrem spambotov ale obmedzí aj užívateľov s vypnutým javascriptom. K tejto metóde môžu byť výhrady ohľadne pravidiel prístupnosti, takže pre iný účel, ako osobný web alebo blog, by som ju neodporúčal. Nemám totiž overené, do akej miery zvládajú javascript napr. čítačky nevidomých, takže určite by som na iných ako osobných weboch nekládol prekážku aj im. Ale napríklad moderným mobilným prehliadačom už javascript problém nerobí, adresu takto skrytú zobrazia.

Čo ako návštevník iných blogov na nich oceňujete? Čím vás blog dokáže zaujať a naopak, čo vás odradí od toho, aby ste blog znova navštívili?
Oceňujem výhradne fakt, že sa dozviem niečo nové. To je zároveň odpoveď aj na prvú polovicu druhej otázky. Odradiť ma môže snáď len nevhodný obsah. A neexistencia ponuky syndikácie obsahu. Blog môže byť sebelepší, ak neponúka RSS alebo Atom, ja sa naň "ručne" vracať nemienim. Nezachráni to ani newsletter.
Blog alebo hocijaký web, aspoň raz za čas niečo publikujúci vo forme aktualít, článkov a pod., by mal ponúkať všetky aktuálne varianty odberu obsahu, inak má problém, minimálne sklame zopár skúsenejších užívateľov internetu. Čiže obsah a odber obsahu, to sú dva predpoklady, ktoré ma môžu pritiahnuť alebo odpudiť od webu. Dizajn cudzieho webu dnes už neriešim, na strane svojho prehliadača si pre vlastnú potrebu môžem cudzí web úplne pretvoriť na svoj obraz, ak mi niečo nevyhovuje. Veľa reklám alebo nevhodné písmo vyriešim blokovaním alebo užívateľským CSS. Tým, samozrejme, nechcem majiteľom webov nič naznačiť, bežný užívateľ potrebuje prístupnosť, použiteľnosť, príjemný dizajn a všetky tie ďalšie sekundárne atribúty kvalitného webu.

Uskutočňujete na blogu aj zmeny? Čoho sa väčšinou týkajú a aké časté sú?
Za 12 rokov som na svojom webe vykonal len 2 technologické zmeny, k poslednej som sa odhodlával 2 roky. Mimo týchto prerábok sem tam niečo málo pričešem, redizajny každého pol roka nie sú môj štýl.

Na záver malá diskusia pre tých, ktorí už internet poznajú dlhšie. Ako hodnotíte vy vývoj internetu smerom k masám? Aké výhody a nevýhody to podľa vás prinieslo?

Ján Baláž Ján Baláž

Copywriter a ešte stále aj študent. Na stránke Akopisat.sk ponúkam copywriting & ghostwriting, nájdete tam aj všetky referencie.
Ak chcete sledovať moje binárne stopy, pridajte si ma na Google+ alebo ma followujte @JanBalaz.


Hodnoť článok:
0 0

2 komentáre k článku:

Komentovať môžu iba prihlásení

Zaregistruj sa cez bezplatnú registráciu alebo použi login cez Facebook (FB Connect)

Prihlás sa tu, ak už máš profil na Zajtra.sk:


Zabudol som heslo

0 0 Ján Žitniak (fb) 3.12.2010 00:00:00
Ja osobne Petra Šlosara chválim za to, že bol ochotný nám ako tvorcom stránok napísať o fatalnej chybe, ktorú sme tam mali - oceňujem to preto, lebo si našiel čas na úplne cudzích ľudí ...
0 0 Peter Kučerka (fb) 1.12.2010 00:00:00
Velmi dobre, hlavne to o RSS naprosto suhlasim, na blog ktory ma sice zaujme ale nema RSS sa uz nevratim
Zajtra.sk > Rozhovory > Blogeri > Peter Šlosar - bloger, ktorý nakopol profesionálnych novinárov


Kritika

Vieš ako robiť veci lepšie? Pomôž našim odvážnejším členom a skritizuj im projekty!

Reklama

Seriály zo Zajtra.sk

Reklama