C# - 2. diel

Premenné, typy premenných a základná manipulácia s nimi.

Minulý diel vám ponúkol základ a uvedenie do sveta C#. V dnešnom dieli sa dozviete, ako vytvoriť premenné, priradiť im hodnotu a pracovať s nimi.

Premenné

Premenné (variables) sú lokácie úložísk hodnôt, ktoré majú svoje symbolické meno.
Premenná sa dá vyjadriť pre nováčikov ako šuflík (spisovne zásuvka). Tento šuflík má svoje číslo a svoju veľkosť. Keď kompilátor narazí počas kompilačného procesu na deklaráciu premennej, zapamätá si meno premennej a spojí si to s nejakým číslom. Ďalšej premennej teda priradí šuflík s číslom ((číslo predošlého šuflíka) + veľkosť). A takto sa teda vytvoria symbolické mená. Programátor tak už nemusí pracovať s číslom, a potom s číslom väčším o niečo. Nemusí mať prehľad o pozíciach a veľkostiach. Pracuje už len s menom premennej. Tento postup sa všeobecne v C-like jazykoch nazýva statická alokácia premenných.
Keď sa program začína, všetky šuflíky sú voľné. Keď sa premennej 'a' priraďuje číslo 5, presunie sa číslo do šuflíkov od čísla začiatočného šuflíka. Ďalšia premenná sa presunie už vyššie o veľkosť predošlej. A tak to beží.
Vysvetlenie základných pojmov:
Deklarácia pri spracovávaní kompilátorom hovorí, že vždy keď sa napíše meno premennej, má s ňou rátať ako s lokáciou. Pri deklarácii sa teda vyhradí pamäť a symbolu sa priradí nová lokácia.
Definícia uloží hodnotu na priradenú lokáciu hodnotu. Dá sa tiež brať ako priradenie (assignment).

V jazyku C# sa premenná deklaruje takto:

Typ NazovPremennej;

Dôležitá je bodkočiarka.
Deklarácia vyzerá asi takto:

NazovPremennej = vyraz;

Samotné priradenie sa dá niekedy brať ako výraz.
Niekedy sa deklarácia a priradenie spoja:

Typ NazovPremennej = vyraz;

Typy premennej sa delia na základné a rozšírené. Základné sú tie, s ktorými pracuje aj IL (výnimka boolean). Nazývajú sa inak aj ako primitívne dátové typy. Rozšírené sú triedy a štruktúry či 'výčty' (enum) vytvorené buď vami, alebo uložené v referenciách. Tu je prehľad základných typov premenných a ich základných hodnôt:

1. Poznámka: Typ bool v skutočnosti ani neexistuje. Jeho veľkosť je teoreticky 32 bitov (4 bajty ako pri int) a jeho hodnoty sú 0(false) a 1(true). Prečo? Premenné typu bool neexistujú ani v assembleri, ani v 'machine code' - strojovom kóde. IL teda pracuje s integermi (int) 0 a 1 ako s true a false.
2. Poznámka: Typ object je alias pre triedu System.Object, od ktorej sú implicitne odvodené všetky triedy napísané v jazyku C#. Pre to je možné priradiť typu object hocijakú hodnotu alebo premennú.
3. Poznámka: Aliasy sú typy obsahujúce metódy pre správu hodnôt daného typu.

No dobre. Teraz, keď ste už zoznámení s primitívnymi typmi jazyka C#, môžeme sa pustiť do prác s premennými. V prvom rade si deklarujeme a nastavíme zopár premenných, s ktorými budeme neskôr pracovať.

byte a = 5;
int sedem = 7;
double pi = 3.14;
string vitaj = "Vitajte v mojom programe";
char znak = '$';

Ako vidíte, deklarácia a priraďovanie hodnôt je veľmi jednoduché. Dajte si ale pozor na rozdiel medzi apostrofmi a úvodzovkami. Apostrofy používajte len pri type char. Úvodzovky používajte len pri type string.
Poznámka: Je dobrým zvykom deklarovať si čo najväčšie množstvo premenných použitých v metóde hneď na začiatku a oddeliť ich od výkonného kódu prázdnym riadkom. Zvyšuje to prehľadnosť a pomáha vám to pri rozplánovaní kódu.
Vo všeobecnosti by ste nemali priraďovať číselným typom jazyka C# väčšie alebo členitejšie (viac desatinných miest) než sú schopné uskladniť. Môže to viesť k chybe počas kompilácie alebo počas behu programu. Rozhodne by ste taktiež nemali miešať celé a desatinné čísla.

Základné práce s premennými

Premenné rovnakého (niekedy aj rozdielneho, o tom bude reč neskôr) typu si medzi sebou môžu vymieňať hodnoty. Samotné kopírovanie je jednoduché. Namiesto hodnoty umiestnite meno premennej.

int desat = 10;
int cislo = desat;

Táto operácia sa nazýva priradenie alebo kopírovanie premenných(v prípade že sa jedná o referenčný typ, ide už o niečo iné).
Samozrejme, niekedy je v programovaní potrebná aj matematika. V reálnych počtoch používame číselné honoty.

10 x 5 : 8^2 - 7.589

Medzi jednotlivými hodnotami sa nachádzajú matematické operátory, ktoré hovoria počítajúcemu, ako operáciu má previesť s danými číslami.
V programovaní je tomu tak isto. Existujú operátory ktoré oznamujú kompilátoru, ako má preložiť využitie jednotlivých premenných a metód. Nižšie sa nachádza prehľad základných matematických operátorov:

Jednotlivé operátory môžeme podľa významu vkladať medzi premenné, volania a hodnoty.

int janko = 10;
int marienka = 50;
int striga = 1000;

double rozpravkovePostavy = janko + marienka / striga;

Niekedy je nutné niektorú z operácii uprednostniť. Na to slúžia zátvorky.

double rozpravkovePostavy = (janko + marienka) / striga;

Jednotlivé operátory (okrem delenia) vracajú celé číslo. Operácia delenia vracia desatinné číslo. Ak je však v iných operáciach použité aspoň jedno desatinné číslo (alebo premenná), bude výsledok taktiež desatinným číslom.
Pomedzi hodnoty a premenné sa do matematických operácií dajú zakomponovať aj volania metód. Nesmiete však zabúdať na zátvorky a argumenty v nich.

double rozpravkovePostavy = (janko + marienka) + striga + PernikovaChalupka.ZoberVek();

Momentálne ste zoznámení so základmi operácií v jazyku C#. Môžete pokračovať čítaním ďalšieho dielu.