C# - 1. diel

Naučte sa programovať v jednom z najpopulárnejších jazykov dnešnej doby.

V roku 1999 vznikol programovací jazyk Cool. Prešlo asi 13 rokov a z toho jazyka sa vyliahol nový populárny programovací jazyk už pod menom C#. Tento jazyk, založený na platforme .NET má prehľadnú a jednoduchú syntax a je ľahké sa ho naučiť jednako kvôli už spomenutej vlastnosti, a jednako kvôli veľkému množstvu autorizovaných i neautorizovaných zdrojov, vynikajúcej dokumentácii a výborným vývojovým nástrojom. Stante sa členom veľkej komunity C# programátorov a získajte skúsenosti ktoré iste zavážia aj na pracovnom trhu.

C#

C# ako programovací jazyk pre platformu .NET pochopiteľne dedí základné vlastnosti tejto platformy. V prvom rade je nutné uviesť, že platforma .NET je založená viac menej na MSIL. Jedná sa o 'Intermediate Language' do ktorého sa C# v kompilačnom procese prekladá. Podrobnosti o tomto jazyku vás zatiaľ nemusia zaujímať, no jedná sa o jeden z hlavných znakov pre odlíšenie od iných často používaných jazykov, napríklad C++ alebo C.

C# je objektovo orientovaný programovací jazyk (podobne ako C++), čiže celý kód je obsiahnutý v triedach a vo výkonnom kóde (kóde vo metódach) sa môžu vytvárať objekty týchto tried.

Pre jazyk C# sú špecifické prostredia Visual Studio alebo Mono Develop. Pomedzi ne sa k svetlu predierajú aj iné vývojové prostredia ako napríklad SharpDevelop. V tomto seriáli sa stretnete hlavne s pokynmi pre Visual Studio a jeho podprodukty.

Začíname

V prvom rade si pochopiteľne musíte stiahnuť .NET framework. Je to základ pre C# a v prípade že sa rozhodnete spustiť cudziu alebo svoju .NET aplikáciu, nebudete mať problém. Zatiaľ posledná verzia .NET frameworku je 4.0.
Po stiahnutí a úspešnej inštalácií odporúčam stiahnuť si aj vývojové prostredie Visual C#, ktoré vám v mnohom pomôže a mnohé uľahčí.

Pre vytvorenie vašeho prvého programu v C# postupujte podľa týchto krokov:

• Otvorte si vývojové prostredie Visual C#.
• Kliknite na 'New Project' v ľavej časti programu.
• V okne ktoré sa vám otvorilo vyberte typ programu, v našom prípade 'Console Application'. Následne zadajte meno do spodného textového poľa a kliknite na tlačidlo 'OK'.

Krátke zoznámenie sa s prostredím:
Na pravej strane sa nachádza takzv. 'Solution Explorer'. V tomto okne máte zobrazené jednotlivé projekty, súbory, priečinky, nastavenia a pod.
V strede sa nachádza najväčšie okno s vašim kódom. Visual C# generuje na základe vybraných predlôh niekoľko univerzálnych riadkov.
Na hornej lište nájdete základne menu (File, Edit, View), základne možnosti (Pridať, odobrať, uložiť, otvoriť, kopírovať, prilepiť, spustiť) a pokročilé možnosti pre prácu s kódom(odsadenie, zobrazovanie jednotlivých pomocných okien...).
V prípade, že budete potrebovať kód spustiť, kliknite na voľbu 'Debug (F5)' zobrazenú na hornej lište zeleným tlačidlom prehrať.

Po vytvorení nového projektu ste teda vstúpili do prostredia. V okne s kódom vidíte text podobný tomuto:

using System;
using System.Collections.Generic;
using System.Linq;
using System.Text;

namespace CSharp1
{
    class Program
    {
        static void Main(string[] args)
        {

        }
    }
}

Vysvetlenie: Na riadkoch 1-4 sa nachádzajú informácie o využívaní 'menných priestorov' (oborov názvov, anglicky 'namespaces' - čítaj ďalej) pre kompilátor.
Piaty riadok slúži prehľadnosti.

Na šiestom riadku oznamujete kompilátoru, že má kód obsiahnutý v zložených zátvorkách ('{' a '}') zaradiť do zapísaného oboru názvov (Obor názvov by sa mal zhodovať s názvom zadaným do textového poľa pri vytváraní nového projektu). Obor názvov nie je nič, s čím pracuje výsledný program. Obory názvov slúžia na organizáciu kódu a zvýšenie prehľadnosti. V niektorých literatúrach sa dočítate o využití rôznych predpôn tried a súborov, ktoré slúžili týmto účelom v minulosti, ale neboli veľmi účinné. Obory názvov sú napríklad aj 'System', 'System.Text' alebo 'System.Linq' ktoré ste vymenovávali na začiatku súboru. Týmto oznamujete kompilátoru, že triedy a metódy ktoré budete používať vo svojom kóde má hľadať v oboroch názvov medzi príkazom 'using' a bodkočiarkou (';'). Niektoré obory názvov majú aj svoje podobory. Príkladom je obor 'System', do ktorého sa zaraďujú množstvá ďalších.
Kompilátor hľadá obory názvov v referenciách ('References' v prieskumníkovi) Jedná sa o knižnice ktoré môžete pridávať a odoberať v okne prieskumníka ('Solution Explorer'). Tieto knižnice potom môžete používať v rámci projektu, no obory názvov vložené príkazom 'using' platia len pre konkrétny súbor. V inom súbore ich treba znova 'použiť'. Klasickou príponou súboru s kódom jazyka C# je '.cs'.

Na ôsmom riadku sa vytvára nová trieda (class), ktorej členy sú vpísané v zložených zátvorkách. O triedach sa dočítate neskôr. Na začiatok je potrebné vedieť, že sa jedná o jeden zo základných prvkov OOP(objektovo orientovaného programovania) a že v nej sú obsiahnuté metódy a členské položky ('fields' - 'polia', ale s poliami si ich nepleťte).

Na desiatom riadku sa začína definícia metódy 'Main'. Tu sa trochu pozastavíme. Metóda 'Main' je vstupná metóda ('entry point' - vstupný bod), takže sa jedná o metódu ktorou sa začína program. Slovo pred ňou je jej návratový typ. Návratový typ metódy určuje, čo daná metóda vráti (všetko bude objasnené v ďalších dieloch). Void (prázdny, neplatný, nemajúci - nič neobsahujúci) je typ ktorý hovorí, že metóda 'Main' nič nevráti - nevráti žiadnu hodnotu. Programátori v C a C++ si teda nesmú pred metódu vložiť 'int', prípadne pred ňu nevložiť nič.
1. Poznámka: To že hlavná metóda nevracia žiadnu hodnotu neznamená, že programy v C# nevracajú statusový kód. V prípade, že chcete metódu ukončiť so špecifickým statusovým kódom, zavolajte metódu 'Exit' z triedy 'Environment' a ako argument napíšte statusový kód.
2. Poznámka:
Názvy metód a tried nachádzajúcich sa v obore názvov 'System' a v jeho podoboroch sú zvyčajne písané takto: 'NazovTriedy.NazovMetody'. Vynechávajú sa teda dĺžne, mäkčene, spojky, častice a pod. a každé slovo sa zvyčajne začína veľkým písmenom. V prípade skratiek je to podobne: "SmtpClient, XmlElement"...
Príkaz (skôr modifikátor alebo kľučové slovo - keyword) 'static' hovorí o metóde, že môže byť volaná bez objektu. To je logické. Predstavte si, že by operačný systém musel vytvoriť nový objekt typu 'Program', vyhradiť pre neho miesto v pamäti (súčet všetkých veľkostí jeho členských položiek - nie metód!) a zavolať funkciu Main. V našom prípade by to teda problém nebol, ale v prípade že svoj program rozpracujete, môže to byť pamäťovo aj výkonne náročnejšie. Tak teda kľúčové slovo'static' hovorí o typoch (triedy, štruktúry...), členských položkách a v našom prípade metódach, že nie je potrebné vytvárať nový objekt(v prípade typov je to zakázané).
V zátvorkách sa nachádzajú paramatre, alebo inak formálne parametre. O parametroch sa dozviete viac neskôr.

V zložených zátvorkách sa nachádza kód metódy. O tom, čo a ako tam máte písať pre funkčnosť programu sa dozviete v následujúcom dieli.

Skúste teraz len tak pre zábavu váš program spustiť (F5 alebo tlačidlo prehrať na hornej lište). Program sa skompiluje a spustí. Okrem bliknutia konzoly na obrazovke sa nič nestane. Hlavné je, že je kódová predloha funkčná a jednotlivé referencie sa dajú nájsť a použiť. Je dobrým zvykom skompilovať si prázdny nič nerobiaci program pred tým, než ho začnete tvoriť. Odhalíte tak problémy s konfiguráciou kompilátora, odkazov, súborov a pod.
Môžete pokračovať čítaním ďalšieho dielu.