ANDROID: Virtuálne vs reálne zariadenia

Po úspešnej inštalácii eclipsu a SDK Android-u budete mať možnosť vytvoriť si virtuálne zariadenia na ktorých si budete Vaše aplikácie testovať. Poďme si teda popísať, ako na to a čo nás môže prekvapiť.

Po úspešnej inštalácii celého SDK a Eclipsu prichádza na rad nastavenie Eclipsu a ciest SDK, aby ste mohli priamo z Eclipsu testovať na virtuálnych zariadeniach, prípadne priamo na Vašom mobilnom telefóne. Ako som už v prvej verzii článku spomínal, tu sa môžete stretnúť s problémom dlhej cesty a je nutné teda použiť veľmi zaujímavý príkaz, ktorý je samozrejme spúšťaný cez príkazový riadok (cmd). Ak používate Windows, cesta k SDK je C:\Program Files (x86)\Android\android-sdk\. Eclipse si túto cestu však preloží do skráteného názvu, ktorý je C:\PROGRA~2\Android\android-sdk v prípade 32 bitovej verzie je to C:\PROGRA~1\Android\android-sdk. A tu je práve problém. Hláška, ktorú získate Vás upozorní na to, že sa nedokáže spustiť command line. Veľmi jednoduché riešenie je vytvorenie tzv. križovatky, ktorá prelinkuje Vami určenú lokalitu na iné miesto. Ide o príkaz MKLINK /J C:\Android "C:\Program Files (x86)\Android\android-sdk\". Ako ste si možno všimli, vytovrí sa virtuálny adresár Android priamo na disku C, ktorý však odkazuje na umiestnenie reálneho SDK android-u.

Pridanie virtuálneho zariadenia

Spustite si SDK Manager, ktorý Vám otvorí 2 okná. Prvé okno je viacmenej príkazová konzola, ktorú však využívať nebudete. Druhé okno Vám spustí aktualizačný proces, pomocou ktorého sa Vám nainštalujú napríklad aj ovládače na USB a všetky potrebné verzie jadra android-u, ktoré budete môcť pripájať k virtuálnym zariadeniam.

Tu je nutné akceptovať všetky licencie a tak podobne. Veľmi ma potešila možnosť akceptovať všetko naraz :). Na obrázku máte možnosť vidieť ako manager vyzerá spolu so zoznamom zariadení, vy ho však v úvode budete mať prázdny. No nevadí. Poďme si povedať, ako tam nejaké to zariadenie pridať. Samozrejme, kliknutím na "New...", ktoré nám otvorí nastavovacie okno (obr. 2). Tu si nastavíme názov nášho zariadenia, v položke Target vyberieme cieľové SDK, teda verziu androidu, ktorá má v danom zariadení fungovať. Ja mám HTC Desire S, ktoré funguje na Android-e 2.3.3, preto si zvolím práve toto nastavenia. Automaticky sa mi vyplnia zvyšné údaje mimo veľkosti SD karty. Tu sa môže dať akákoľvek veľkosť, myslite však na to, že ak idete inštalovať väčšiu aplikáciu, bude to chceť aj viac pamäte. Odporúčam aspoň 512 MB. Ďalšie nastavenia hovoria o rozlíšení obrazovky a tak podobne. Môžete ho zmeniť, no poväčšinou sú nastavené hodnoty najpoužívanejšieho zariadenia, ktoré využíva daný OS. Ak všetko prebehlo korektne, mali by ste sa dopracovať k takémuto oknu.

SDK a Eclipse

Keď máme vytvorené zariadenie môžeme si celé SDK zatvoriť a spustiť Eclipse. Samozrejme, ak už máte nainštalované všetky potrebné veci, nemusíte spúšťať SDK manager a môžete si rovno pustiť Eclipse, pretože pri testovaní sa spustí SDK manager a vyberie si zariadenie, ktoré má byť spustené. Ak však chcete riešiť testovanie priamo na Vašom telefóne, môžete sa stretnúť s nemalými komplikáciami. Často sa stáva, že zariadenia sú detekované ako USB MASS STORAGE, čo je teda diskové pole vedené v systéme rovnako ako napríklad USB disk. Problém rieši usb_driver, ktorý však nie je jednoduché inštalovať, hlavne ak nemáte moc skúseností so správou počítaču. Tu by som skôr odporučil asi nainštalovanie HTC Sync pre konkrétne zariadenie, ktoré máte (ak teda berieme to, že máte HTC ako ja). V opačnom prípade iné zariadenie, ktoré automaticky nainštaluje aj všetky potrebné ovládače, aby vedel systém pracovať s rôznymi režimami pripojenia. U mňa osobne napríklad dokáže HTC pracovať v móde nabíjania, v móde synchronizácie, v móde USB disku a v dvoch módoch, kedy sa navzájom zdieľa sieť (z mobilu do počítaču a naopak).

Overiť si viditeľnosť Vášho zariadenia SDK-čkom môžete pomocou tzv. platform tools, ktoré nájdete rovnako v adresári android-sdk. Spustite si príkazový riadok (cmd) a v ňom si spustite príkaz c:\Android\platform-tools\adb.exe devices. Výsledkom by mal byť zoznam pripojených zariadení, ktorý vyzerá nejako nasledovne:

* daemon started successfully *

List of devices attached

SG****** device

Hrubo označený text označuje sériové číslo zariadenia. Ide o unikátny identifikátor zariadenia!

Nezabudnite na zariadenie

Aby bolo vaše zariadenie viditeľné je nutné, aby ste vo Vašom zariadení povolili tzv. mód ľadenia (debugging, prípadne debuggable) a samozrejme ako som už v prvom článku písal, povoľte si aj aplikácie, ktoré nepochádzajú z Android Market-u! Ak to máte, nemali by ste mať pre budúce testovanie žiadne väčšie problémy. A ako na to krásne ONLINE debugovanie? Jednoducho. Pri kliknutí na RUN sa Vám zobrazí okno, ktoré Vám umožní zvoliť si zariadenie na ktorom sa má Vaša aplikácia testovať.

A čo záverom?

Premýšlal som, či sa sem vôbec nejaký hodí, no skúsim to. Je dosť možné, že som niečo vynechal, pretože už som mal všetko nainštalované a nejako takto som si pamätal svoje procesy a postupy, akými som sa dopracoval k tomu, aby som mohol testovať. Verím, že to pomôže a ak nie, čítame sa v komentároch.