spájame
slovenskú
IT komunitu
pridaj sa
Registrácia · Login

Patrick Priecel 30.9.2010
Hodnoť článok:
0 0

Internet ako mozog a neuróny

Ked v roku 1964 skupina ARPA vytvorila prvé uzly tvoriace internet, nikto neočakával, že zhruba o 50 rokov môže vzniknúť niečo tak veľké a masové, ako je teraz.

Určite sa našli ľudia, ktorí prognózovali veľkosť a silu internetu, no nebolo ich veľa. Jedným z nich je napr. aj Tim Berners-Lee, ktorý prišiel so svojim známym WWW a krátko nato začal s tvorbou prvej verzie HTML spoločne s protokolom HTTP, keďže rozmýšľal, ako spojiť všetky počítače dohromady s rozličnými operačnými systémami a požiadavkami. O pár rokov nato sa z internetu stáva malý detský mozog a jeho vývoj štartuje. Začína vznikať prvý obal internetu, ktorý môžeme nazvať aj akousi kôrou. Tá so sebou prináša prvé poznatky. Ľudia začínajú internet spoznávať, ale ešte ich nie je tak veľa. Pribúdajú postupne. Ľudia sa pokúšajú pochopiť princíp internetu, snažia sa vnímať to, čo im sieť ponúka, no keďže je sieť malá a prakticky prázdna, je potrebné urobiť niečo preto, aby s pribúdajúcim rokmi išiel vpred aj samotný vývoj, aby veľký virtuálny mozog rástol a neuróny zosilneli. Neurón predstavuje v bežnom mozgu klasickú bunku, ktorá je tvorená jadrom s DNA a obalená membránou. V tomto prípade by sme mohli neurónmi urobiť ľudí.

Ľudia sú neurónmi a internet je jeden veľký virtuálny mozog, ktorým sa preženie za sekundu množstvo zrážok a vzájomných signálov medzi sebou. Na funkcii a prenose hrajú úlohu aj ďalšie faktory. V ľudskom mozgu je prenos signálu z jedného neurónu na druhý známy aj ako synapsa, ktorá je zložená z presynaptického terminálu, štrbiny a membrány. Prakticky všetko, čo sa deje v synapse, určuje to, aký signál dostávajú jednotlivé neuróny medzi sebou. Rovnako je to aj medzi ľuďmi, ktorí používajú internet. Keďže ľudia postupom času chceli stále viac a viac, museli vymyslieť niečo, čo im uľahčí prácu, čo pomôže zosilniť synapsu virtuálneho mozgu. Vývoj sa podľa očakávanie nezastavil a na scénu začínajú prichádzať prvé programovacie jazyky. Jedným z najznámejších jazykov, ktorý sa používa na tvorbu webu, je rozhodne PHP. Mnohí nazývajú PHP aj skriptovacím jazykom, čo je do určitej miery pravda, ale v konečnom dôsledku ponúka viac možností, ako obyčajný skriptovací jazyk. Problematike PHP sa však v tomto článku venovať nebudeme.

Keďže prišli na scénu teraz už populárne programovacie jazyky, ktoré umožnili rast virtuálneho mozgu, dochádza aj k zosilneniu synapsy. Neurón, čiže človek, potrebuje zasa viac, túži po tom, aby si mohol stránky nielen pozerať, tvoriť ich, ale používať internet aj ako nástroj na komunikáciu so svojimi kamarátmi, známymi, prípadne inými ľuďmi. Ani táto požiadavka neostala dlho neznámou, pretože neskôr vzniká aj prvý mail a krátko nato aj chat messenger, ktorý dokázal posielať prvé signály, resp. správy v podobe textu. Človek tak urobil ďalší krok k rozvoju virtuálnej synapsy a ľudia si začínajú posielať prostredníctvom internetu a jeho protokolov text. Samozrejme, takáto komunikácia ľuďom nemohla dlho stačiť a chceli aj niečo, čo ju spestrí, oživí. Čo tak si posielať cez internet obrázky? Email sa začína činiť a dokáže posielať už aj obrázky. Keďže k mozgu patria aj pocity, generovanie impulzov na určitej frekvencii, chcenie zdieľania pocitov je teda na mieste. Do textových konverzácii pribúdajú aj jednoduché emotikony, aby ľudia vedeli približne identifikovať, ako sa človek na druhej strane momentálne cíti. Ani doteraz nie je možné zistiť, čo približne človek cíti, či už posiela emotikonov alebo nie. V konečnom dôsledku je to však malá pomôcka k naladeniu sa. Keď sa pozrieme na to všetko spätne, je jasné, že cieľ internetu je vytvárať silnejšiu a silnejšiu synapsu, generovať impulzy so stále väčšou a väčšou frekvenciou, spájať neuróny, v tomto prípade ľudí, pomocou komunikácie a vytvoriť obrovský zhluk na celom svete. Z internetu sa tak stáva obrovský gigant, ktorý sa môže vymknúť o pár rokov spod kontroly, i keď do určitej miery sa už tak stalo. Môžu za to aj sociálne siete, ktoré sú síce trendom a sú pre človeka istým spôsobom prospešné a zaujímavé, no na druhej strane ohrozujú samotný mozog a vytvárajú v ňom aj závislosť. Veľké % ľudí, čo sa raz dostali na nejakú sociálnu sieť, ktorá je malou časticou s rozvetvenými neurónmi, si už nemôžu len tak ľahko odvyknúť a zaujíma ich, čo sa tam deje. Tu môžeme povedať, že dochádza k menšej závislosti. Závislosť tu bola prakticky odjakživa, no vyhliadla si nový terč, ktorým je internet a jeho rozvoj. Internet však treba pochváliť aj za prílev informácii, ktoré tam generujú reálne mozgy, mnohokrát rôznorodé.

V súčasnosti internet už je prakticky všade, no, samozrejme, sú miesta, kde ľudia ešte nevedia ani o tom, že existuje koleso, čo je rovnako zaujímavé ako celý internet od plienok až po súčasnosť. Trendy na roky 2007 až 2011 sú jasné - sociálne spájanie sa, vytváranie väčších a väčších prepojení, zhlukov a signálov medzi sebou. Môže to všetko priniesť nakoniec zlyhanie komunikačných fenoménov, ba aj celého internetu? Ak niečo dosiahne maximálnu frekvenciu alebo ju až presiahne, nemôže sa to poškodiť alebo to jednoducho prestane fungovať? Týmto nemožno povedať, že internet sa rozpadne, no je to taká malá časovaná bomba a keďže všetko, čo je na svete, postupne starne, starne aj virtuálny mozog, odumierajú mu bunky, v tomto prípade weby, ktoré však medzi tým pribúdajú Rovnako rastie počet falošných špekulantov, ktorí sa snažia virutálny mozog zneužiť a nezaostávajú ani jednotlivé nástrahy. Celý tento proces je veľmi zložitý a aj keď sa povráva o akomsi internete 2, ktorý bude čistý a bez vírusov, bez nástrah a ďalších prvkov, je možné, že tak skoro k jeho vzniku nedôjde.

Internet ako sieť, ako veľký virtuálny mozog, sa potrebuje ešte veľa naučiť, rovnako ako samotný človek potrebuje dostávať stále dokonalejší mechanizmus fungovania. Virtuálny mozog potrebuje zdokonaľovať tvorbu receptorov a vytvárať kvalitnejšie strediská na fungovanie webových lokalít ako takých. Ako sa hovorí, človek sa učí celý život, takisto je na tom aj najväčší virtuálny mozog na svete. Jedným z dôležitých prvkov, u ktorého bude dochádzať k neustálemu rastu, je rozhodne pamäť internetu, ktorá si pamätá a bude si pamäť vždy. Pamätá si to aj vďaka vyhľadávačom a portálom, ktoré pomocou serverov uchovávajú informácie a poskytujú ich ľudom, čo však nie je nič nové. Tu však opäť dochádza k nedokonalosti, pretože človek musí rozoznávať, čo je pravdivé a čo nepravdivé, čo je zlé a čo dobré. Pamäť internetu uchováva aj množstvo hlúpostí, odpadu, ale i pozitívnych vecí, rovnako ako ľudský mozog. Virtuálny mozog, ktorý rastie, časom prinesie ďalšie veci, o ktorých by sme ani nesnívali, no to už množstvo vývojárov, analytikov a iných ľudí v mysli potajme tuší. Snáď sa nám náš virtuálny mozog dovtedy “neprehreje” od toho všetkého, čo sa v ňom v poslednom čase deje.

Patrick Priecel Patrick Priecel

Rodený Kanaďan, ktorý už nejaký ten rok trávi život v Európe a stále ho to baví. Stál pri zrode projektu Zajtra.sk a ako redaktor písal 2roky pre technickú rubriku na Birdz.sk. Rok sa venoval aj portálu pda.pravda.sk, kde písal odborné geek recenzie na mobilné telefóny a pda zariadenia. V súčasnosti pôsobí ako freelance wedizajnér / špecialista na webové rozhranie, ovládanie aplikácii a používateľsku psychológiu.


Hodnoť článok:
0 0

1 komentár k článku:

Komentovať môžu iba prihlásení

Zaregistruj sa cez bezplatnú registráciu alebo použi login cez Facebook (FB Connect)

Prihlás sa tu, ak už máš profil na Zajtra.sk:


Zabudol som heslo

0 0 Jozef Beka (fb) 1.10.2010 00:00:00
pozoruhodné
Zajtra.sk > Marketing > Social > Internet ako mozog a neuróny


Kritika

Vieš ako robiť veci lepšie? Pomôž našim odvážnejším členom a skritizuj im projekty!

Reklama

Seriály zo Zajtra.sk

Reklama